close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 3. kapitola/ 1.časť

9. července 2013 v 20:42 | Keiko |  Yokai academy- poviedky
Vybrali sme sa ku nemu domov. Upozornil ma, že jeho dom bude temný kvôli tomu, že je ghoul. Keď som uvidela jeho dom, mierne som žasla. Ja som mala maličký bytík, hoci mi ten stačil. Rozmýšľala som, prečo ma jeden osamotený ´´človek´´ taký veľký dom. Uvidela som pár záhonov, ešte predtým ako sme vošli dnu.


"Si smädná?" spýtal sa ma. Pokývala som hlavou, že áno. Vošli sme do kuchyne, kde mi otvoril hornú skrinku. Mal ju plnú pitia! Vyjavene som sa pozerala na obsah skrinky.
"Daj si čo chceš, v tej skrinke sú poháre a v chladničke nájdeš tiež niečo na pitie," ukázal na skrinku vedľa a vybehol z kuchyne. Počula som ako stúpa po schodoch a potom zabuchnutie dverí. Otvorila som skrinku s pohármi a vytiahla z tadiaľ obyčajný sklený pohár. Snažila som sa nájsť medzi toľkými fľaškami koly, džúsov a iných, fľašku minerálky. Keď som ju našla, tak narýchlo som ju otvorila a naliala si do pohára, potom som to lačne vypila. Z nejakého dôvodu ma to smädilo. Začula som za sebou kroky, tak som sa otočila a uvidela Kura. Mierne som sa sčervenala. Mal na sebe len kraťase a rozopnutú košeľu, ktorá mu odhaľovala hruď, na ktorej boli obväzy. Preglgla som a rýchlo sa mu otočila chrbtom. Počula som, že sa odsunula stolička, asi si sadol.
"Deje sa niečo?" ozve sa spoza mňa mäkkým hlasom. Pozrela som do steny a kapucňu si napravila, tak, aby mi zakrývala ešte viac tvár.
"Nič.. ja len," odmlčala som sa. Nebola som na také niečo zvyknutá. Síce bežne sa prechádzam popri chlapoch, ktorý sú v plavkách, lenže keď sme dvaja osamote, je to iné. Bola som z toho nervózna.
"Ty len?" chcel vedieť, ako odpoviem. Znova som naprázdno preglgla.
"Ja len nie som na takéto niečo zvyknutá," poviem potichu a ukážem mu na hruď. "Pri boji je to iné."
Len sa usmial a vstal. Podišiel popri mne a zobral si zo skrinky kolu. Napil sa jej a znova sa na mňa usmial.
"Prepáč mi to," povedal a zapol si košeľu. Potichu som vydýchla. Pozorne sa na mňa pozeral.
"Poďme do obývačky. Pustíme si telku," nadhodil konverzačným tónom. Pozrela som na neho.
"Ja televízor nepozerám," poviem. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril.
"To nevadí, len aby tu nebolo také ticho," vysvetlil mi. Mykla som plecom, že ako chceš a kopiju si oprela o stenu v kuchyni. Prešli sme do obývačky, kde sme sa usadili na gauči a Kuro zapol televízor. Počula som ho len v pozadí, pozerala som na Kura a čakal čo urobí. Usmial sa na mňa. Ja som sa len trošku pousmiala.
"Počuj krpec, si dobrá s tou kopijou," pochválil ma. Hoci oslovenie krpec, vo mne vyvolalo miernu zlosť.
"Kto ti je tu krpec, ty mŕtva chodiaca zdochlina!" zavrčím. Zasmial sa. Potom som pochopila o čo mu ide. Vrhla som sa na neho, zaklienila som ho pod seba a zlovestne sa uškŕňala.
"Si šteklivý?" spýtam sa ho rovno. Pokrčí plecami.
"Neviem. Skús uvidíš," vyzval ma. Bála som sa, že nebude to cítiť, rovnako ako necíti bolesť. Ale začala som ho štekliť. On sa začal smiať. Uškrnula som sa a šteklila som ho ďalej. Takto sme dlhší čas strávili. Ja som ho šteklila a on s tým nič nenarobil. Potom som ho prestala štekliť, aby sa aspoň trochu nadýchol. Lenže rozdýchal sa rýchlejšie ako som očakávala a vrhol sa na mňa. Začala ma štekliť. Vyprskla som do smiechu a smiala sa. Vrtela som sa a snažila sa mu chytiť ruky. Zrazu ma prestal štekliť a mierne sa odtiahol. Chytil mi nohu a začal ma na nej štekliť. Znovu som vyprskla do smiechu. Takto to chvíľu pokračovalo, keď prestal. Nadýchla som sa a ešte stále usmievala. Vyzeral zamyslene.
"Deje sa niečo?" spýtala som sa ho s úsmevom.
"Nič, ja len, že si celkom milá. Nie ako ostatné dievčatá, ktoré poznám," usmial sa. Prekvapene som zažmurkala.
"Ani tak milá nie som," popierala som.
"Náhodou. Poznám asi tri také pekné dievčatá ako si ty. Jedna noblesná upírka, ak ju naštvem, tak ma aj s niečím roztrhne. Ďalšia dobre, že kyselinu po mne nepľuje a tak. Ty si zareagovala celkom milo," usmieval sa ďalej. Slabo som sa pousmiala a kývla hlavou na vďaku. Znovu sa zamyslel. Len som sa na neho spýtavo pozrela. Usmial sa na mňa.
"Len ma niečo napadlo, to nič," odpovedal na môj spýtavý pohľad. Usmiala som sa.
"Čo také?" chcela som vedieť. Pokrútil hlavou a naznačil mi, že to nepovie.
"No ták, čo také?" prisunula som sa bližšie aby mi to povedal. Pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
"Je to blbý nápad. Nechci ho vedieť," povedal s miernou vážnosťou. Začínala som byť čoraz viac zvedavá.
"Povedz," škemrala som. Zrazu sa ku mne naklonil a dal mi dole kapucňu. Chvíľku sme takto boli, potom mi vtisol na pery bozk, ale bol rýchly. Zarazene som na neho pozerala. Hanblivo sa usmial.
"Ja som ti hovoril, že je to blbý nápad," povedal. Ja som len pokrútila hlavou a mierne sa začervenala. Takto sme boli chvíľu potichu a každý sa zaoberal svojimi myšlienkami. Náhle som zaspala a nič neriešila. Zdalo sa mi, že ani nie o pár chvíľ som sa zobudila a všimla si, že som v inej izbe ako som bola. Mierne som spanikárila, lenže potom som sa upokojila, keď som si uvedomila, čo mohol asi Kuro urobiť. Preniesť ma do inej izby. Vedľa seba som si našla odkaz. Pobavene som sa usmiala sama nad sebou. Ako som mohla byť až taká bezstarostná, že som tu zaspala? Vstala som z postele a išla dole schodmi. Zdalo sa, že Kuro ešte spí, tak som ho nechcela rušiť. Zobrala som si kopiju z kuchyne a odišla preč. Ani som nevedela, že presne v tej chvíli schádzal dole schodmi Kuro. Na stole som mu nechala lístoček, že ďakujem, že ma nechal prespať u neho.
Povedala som si, že aj teraz pôjdem do lesa si potrénovať. Včera som síce trénovala, ale aj tak mi je najlepšie, keď trénujem sama. Vošla som do tieňa stromov. Vydýchla som si, pretože nemám rada, keď sú horúčavy a zdalo sa, že po celý deň ma bude sprevádzať pálivé slnko. Zašla som ešte hlbšie do lesa, kde som vyskočila na konár stromu a oprela sa o kmeň. Hneď som upustila od myšlienky na tréning. Bolo mi príliš horúco. Hoci sa nedivým, keď nosievam skoro stále mikinu. Po chvíli som začula šuchot lístia. Pozrela som dole a uvidela zase nejakého chalana. Nejaké šťastie na nich mám, pomyslela som si mrzuto. Mal tmavé dlhé vlasy a akoby tetovanie cez nos. Bezstarostne si ľahol na zem a dal si ruky za hlavu. Popadla ma roztopašná myšlienka, že ho prekvapím. Schytila som kopiju a rozbalila ju, zmizla som a zrazu som stála pri ňom a mierila na neho kopijou. Bola som vo svojej pravej podobe. Ľahostajným pohľadom na mňa pozrel. Sotva otvoril oči. Chytil mi ostrie kopije akoby nič a odtlačil si ho od seba.
"Čo je?" spýtal sa celkom milým hlasom. Prekvapene som zažmurkala a spustila kopiju vedľa boku. Zamračila som sa a nasadila chladný výraz.
"Vyrušil si ma pri tréningu, vypadni odtiaľto inak sa vôbec nezobudíš," chcela som ho vystrašiť a skúšala som, čo urobí. Nechcela som aby odišiel, zdal sa mi byť celkom fajn. Na moje prekvapenie, urobil to čo som si myslela. Neodišiel len sa posadil a pozrel na mňa.
"Môžem vedieť kto si?" spýtal sa ma a uvidela som mu na tvári mierny úsmev. Udivene som zažmurkala. Potom som sa zamračila a ukázala na neho kopijou.
"Najprv chcem vedieť, kto si ty!" zavrčím. Jeho úsmev už bol vidieť.
"Som Hiroshi a ty?" povedal s úsmevom. Robil si zo mňa žarty. Ja tu pred ním stojím v démonej podobe a s ním to ani nehne.
"Čo si sakra zač?! Obyčajný človek, by utiekol už nazačiatku," zavrčím podráždene. Mierne mu jeho tvár zvážnela.
"A keby to bol človek, ktorý toho veľa prežil?" spýtal sa ma ľahostajne.
"Aj tak. Čo si zač?!" odvrkla som.
"Človek," šepol. Podídem k nemu a pozriem mu do očí.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama