16. srpna 2013 v 21:10 | Keiko
|
Dnes vám píšem sem ďalší úsek z Bez názvu. Trochu oneskorene.
Zrazu sa rozohnal. Ja som už spravidla sa sklonila. On presne na to čakal a vykopol kolenom. Zasiahol ma do žalúdku. Zakašľala som a odskočila. Utrela som si ústa a slabo zavrčala.
"Aha, vĺčik sa nám hnevá," zasmial sa posmešne. Zrazu mu úsmev z tváre zmizol. Trafila som mu päsťou do brucha a potom ho kopla do boku. Vyjavene na mňa pozrel. Odstúpila som a zhodila tašku. So školskou taškou, plnou učebníc, sa bojuje ťažko. Niečo zašomral a vypľul sliny. Rozbehol sa na mňa, že mi trafí tiež päsťou. V rýchlosti som sa vyhla a trafila mu slabšiu ranu do boku. Lenže on v tej rýchlosti nedokázal nájsť rovnováhu, tak ho mierne odhodilo a spadol na zem. Využila som šance. Pritisla som ho k zemi a sadla si na neho. Namierila som výhražne päsť. Michal na mňa len vyľakane pozeral. Nikdy sa nestalo, žeby ho niekto takto porazil. Bola som prvá. Naznačil mi, že sa vzdáva. Ako hlúpa som mu verila. Keď som z neho vstala a otočila sa mu chrbtom zaútočil. Kopol ma do boku. Našťastie to zasiahlo z väčšej časti ruku, ktorá ma o toľko nebolela. Zatackala som sa dozadu. Zasiahol ma nečakaný úder do žalúdku. Skrútila som sa a spadla na zem. Začala som kašľať. Začula som len smiech. Pozrela som sa tým smerom. Michal s Ľudom utekali kade- ľahšie. Len som niečo pre seba zašomrala a chytila sa za brucho. Spolužiačka ku mne pribehla.
"Si v poriadku?" spýtala sa ma ustarostene. Len som odfrkla.
"Áno. Čo to nevidíš?" odvrknem jej ironicky. Tá len na mňa prekvapene pozrie. Utriem si sliny z úst. Zobrala som si tašku zo zeme a išla ďalej do školy. Celý čas som išla mierne skrčená. Žalúdok ma hrozne bolel. Však, prečo by nemal bolieť, keď som dostala tam dva čisté a silné zásahy, no nie? Došla som do školy. Tam ako vždy. V šatniach sme sa prezuli a vyšli na vrchné poschodie školy, kde sme mali našu triedu. Dnes mi to celkom trvalo, kým som sa vyškriabala až na vrchné poschodie. Bola som zadychčaná a každých pár schodov som musela zastať, aby som si oddýchla. Popri mne prechádzali iní žiaci a počula som ich, ako si o mne šepkajú. Už dlhší čas sa o mne pošuškávalo v škole. Ja som sa rozhodla ich klebety pretrpieť a ignorovať. Predsa len moje kúsky boli celoškolské. Raz som nechtiac, ako tretiačka, začala počas vystúpenia zavýjať. Pre nich to bol hotový trapas. Konečne som sa vyškriabala na vrch. Vydýchala som sa a pomalým krokom prešla ku našej triede, ktorá bola na chodbe ako prvá. Prešla som si triedu očami. Boli tam už všetci. Zrazu zazvonila za mnou. Myklo ma.