22. srpna 2013 v 10:38 | Keiko
|
Aj včera, aj dnes, prinášam vám príbeh. Yokai naďalej pokračuje a ja sem hádžem ďalšiu kapitolu, teda časť z novej kapitoly. Dúfam, že sa bude páčiť.
Keď som sa zobudila, chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala. Najväčšia panika nastala vtedy, keď som zistila, že nespím vo svojej posteli a svojej izbe, ale úplne niekde inde. Poobzerala som sa. Kopija tu našťastie bola. Vydýchla som si a vstala. Vyšla som z izby a zistila, že som v nejakom dome. Potom som sa vrátila do izby a premýšľala nad tým, ako som sa sem dostala. Vtedy som si všimla lístok na nočnom stolíku. Prečítala som si ho a vydýchla. Zľakla som sa, že ma niekto uniesol. Hoci bola to pravda. Uniesol ma, ale nepýta si od nikoho výkupné. Vstanem a bolo mi jedno, že ho zobudím. Vyjdem do chodby a uvidím dvere vedľa tých svojich. Vyrazila som ich. Vtedy som sa zarazila, keď som uvidela Hiroshiho. Sedel na posteli polonahý a pozeral na mňa. Začervenala som sa a chcela vyjsť z izby, keď ma zastavil jeho hlas.
"Dobré ráno, Yasu," povedal milo. V tom sa mi vrátila moja zúrivosť z jeho činu a podišla som k nemu výhražným krokom a prižmúrila som oči. Hiroshi sa na mňa naďalej milo usmieval.
"Čo si to sakra urobil?! Počas spánku ma zobrať na neznáme miesto! Vieš aký som dostala šok?! Inak dobré," zavrčím na neho. Pokorne skloní hlavu.
"Prepáč. Nevedel som, že budeš takto vyvádzať," šepol potichu ublíženým hlasom. Odvrkla som niečo potichu.
"Ale predvídať si to mohol. Nie každý sa nechá s radosťou uniesť," vycerím zuby. Pozrie mi do očí.
"Naozaj mi to prepáč," šepne. Zamračím sa a pozriem mu tiež do očí. Myslí to úprimne, pomyslím si a povzdychnem si.
"Tak fajn, odpúšťam ti," poviem potichu a odvrátim zrak. Letmo si všimnem, že jeho tvár sa rozžiarila. Slabo sa uškrniem.
"Je tu niekde sprcha?" spýtam sa po chvíli. Bola som dosť špinavá z celého týždňa a zabudla som sa osprchovať. Hiroshi len nadšene prikývol. Vstal a ukázal mi na koniec chodby.
"Tie posledné dvere na chodbe. Myslím, že uteráky tam nájdeš tiež," povedal milo. Len som rýchlo poďakovala a išla na koniec chodby. Tam som sa zamkla a našla nejaký čistý uterák. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Ľadová voda ma osviežila a zároveň aj vyčistila myseľ. Nevedela, som prečo je Hiroshi zaujatý mnou. Rovnako ako som nechápala ani Kura. Obliekla som sa a zostala som len v tielku a nohaviciach. Tričko a mikinu som zaniesla do tej izby, kde som predtým spala. Ešte pre istotu som sa obzrela po kopiji, či tam je. Bola tam, tak som si s úľavou vydýchla a išla za Hiroshim. Ten prekvapene na mňa pozrel, keď uvidel v čom som. Začala ma zrazu aj triasť.
Ľadová sprcha asi nebola dobrý nápad, pomyslela som si. Zdalo sa, že Hiroshi si toho všimol. Podišiel ku mne a objal ma. Jeho telo bolo na dotyk horúce. Červenala som sa ešte viac.
"Si studená," šepne mi do ucha a zacítim jeho horúci dych. Strasie ma. Zrazu ma zoberie do náruče a položí na jeho posteľ. Zakryje ma dekou a ľahne si ku mne. Triaslo ma, tak som neodolala a pritúlila sa k nemu. Chvíľu na mňa prekvapene pozeral, potom sa len milo usmial a objal ma. V tej chvíli som sa pri ňom cítili bezpečne. Takto by sme dokázali ležať aj celý deň, čo sa aj stalo, pretože sme obidvaja zaspali.