close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 4.kapitola/ 2.časť

30. srpna 2013 v 21:21 | Keiko |  Yokai academy- poviedky
Tak po dlhšom čase strávenom mimo som sa znova rozhodla sem hodiť Yokai academy. Dúfam, že sa bude páčiť :)

Druhý deň nastal a ja som sa prebudila. Z nejakej príčiny som sa znovu preľakla, ale potom som sa spamätala a v hlave si pretáčala, čo sa stalo včera. Hiroshi sa pohol a ja som na neho pozrela. Spal a držal ma v náruči. Nežne som sa pousmiala a jemne ho pobozkala na líce. Zrazu otvoril oči a usmial sa na mňa. Z neviem akého dôvodu som sa začervenala a odvrátila pohľad. Chytil ma za bradu a nežne ma prinútil, aby som sa na neho pozrela.
"Toto bolo jedno z najkrajších prebudení," šepne mi a nežne ma pobozká. Bozk som mu oplatila a červenala som sa. Bolo mi divne pri ňom. Búšilo mi srdce a celý čas som sa akoby chvela. Usmieval sa na mňa tým milým úsmevom, ktorý som si hneď zamilovala, hoci som nevedela prečo. Chvíľu sme takto ležali. Zrazu ma napadlo, že by som mala zájsť aj za Kurom a pozrieť sa ako sa mu vedie. Povzdychla som si a Hiroshi na mňa spýtavo pozrel. Ospravedlňujúco som sa usmiala.
"Musím niekam zájsť. Chvíľu asi tu nebudem," vysvetlím mu. Povzdychne si a prikývne. Pobozká ma a ja vyjdem z izby. Zájdem do druhej, kde sa oblečiem a zoberiem kopiju. Vyjdem z Hiroshiho domu. Jediné, čo zazriem, že zašiel na záhradu aj s katanou. Rozbehnem sa ku sebe domov, potom sa v polovici cesty otočím a rovno zamierim ku Kurovi. Všimnem si, že má zastreté žalúzie. Zamračím sa ale zazvoním mu. Hodnú chvíľu čakám, kým mu zazvoním znova. Po druhom zazvonení sa dvere otvorili a stál v nich omráčený Kuro. Žmúril do slnka na mňa. Všimla som si, že sa mu zamotala hlava. Rýchlo som k nemu priskočila a podoprela. Nohou som zabuchla dvere.
"Si v poriadku?" spýtam sa ho a zacítim dym z cigariet z jeho domu, hoci sa s nimi miešala vanilková vôňa. Prikývne.
"To len to svetlo. Čo si zabudla, že som ghoul?" zasmeje sa neveselo. Povzdychnem si a odprevadím ho do obývačky kde si sadneme. Všimnem si plné popolníky. Zdalo sa, že aj jemu to doplo. Ale mlčal.
"Tak prečo si prišla?" spýtal sa ma vážne. Pozrela som na neho mrzutým pohľadom.
"Čo kamarátka nemôže navštíviť svojho kamaráta?" poviem vážnym tónom. Kuro len nadvihne obočie a zasmeje sa.
"Kamaráta? Myslel som si, že som niečo viac pre teba ako len "kamarát"," zatiahol a nechal na hlase znať ako sa mu nepáči slovo kamarát. Zamračila som sa. Teraz som bola dosť zmätená. Nechápala som, čo cítim k tým dvom. Ku Kurovi a Hiroshimu. Sklonila som hlavu a pokrútila ňou.
"Prepáč za to, čo si videl. Ale.. ja.. neviem, čo teraz. Som zmätená," poviem so povzdychom.
"Ahá, to predvčerom. To bol kto?" opýta sa ľadovým hlasom. Nevraživosť z neho len- tak sálala. Myklo mnou, pretože ten tón mi bol ešte neznámy.
"Hiroshi," šepnem a nedokázala som na neho pozrieť. Videla som len jeho nohy, ktoré moc nenaznačovali, akú má náladu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama