14. září 2013 v 9:33 | Keiko
|
Takže som na chorej hoci je víkend :D No nevadí. Včera mi bolo zle tak som nemohla nič pridať, ale teraz pridávam Bez názvu, ktoré tu už dlho nebolo. Neviem ako mi bude, takže podľa toho budem sem pridávať príbehy. :) Tak už sa môžte pustiť do čítania.
"No, takže hovoríš, že ťa sem priviedli tvoje nohy?" tváril sa, že ma nepočul, za čo som bola rada.
"Presne tak," prikývla som. Zrazu mi zašušťal sáčkom pred nosom.
"Dáš si svačinu?" spýta sa. Pozriem na neho.
"Podľa toho, čo máš v tom sáčku," odpoviem mu. Zažmurká a otvorí sáčok.
"Dve žemle s maslom a šunkou. Bude ti chutiť?" opýta sa znova a vytiahne jednu zo žemlí a zahryzne si. Rýchlym pohybom mu vytrhnem sáčok z ruky a vyberiem si žemľu. Prekvapene na mňa pozeral a ja som si už spokojne žula žemľu.
"No čo?" poviem a vrátim mu sáčok naspäť. Uškrnie sa.
"Zlodejka, vráť to!" povedal a načiahol sa pre to. Dala som ďalej ruku od seba a vyplazila jazyk.
"Nemám prečo. Ponúkol si ma," zasmejem sa. Darien po mne skočí a zvalí ma na zem.
"To je síce pravda, ale nedal som ti povolenie mi to zobrať," tajomne sa uškrnie. Ja si rýchlo zahryznem do žemle.
"Stále ju chceš?" spýtam sa s plnými ústami. Odfrkne si a posadí sa vedľa mňa.
"Fajn. Teraz si ma predbehla," povzdychol si s úsmevom. Ja sa tiež posadím a vychutnávam si jedlo.
"Smola," myknem plecom a pozerám na otvorené priestranstvo. Zacítim na sebe Darienov pohľad. Letmo na neho pozriem.
"Niečo by si mi chcel povedať?" spýtam sa ho a dojem žemľu. Naše pohľady sa stretnú a vytrvalo hľadíme tomu druhému do očí. Kto prvý odvráti pohľad? Pomyslela som si pobavene.
"Smiala si sa," toto jediné slovo spôsobí, že rýchlo odvrátim pohľad a okamžite sa začervenám.
"Nikdy predtým si to neurobila," pokračoval a ja som cítila ako na mňa hľadí. Pomaly prikývnem.
"Nikdy som k tomu nemala dôvod. Smiech bol pre mňa pár rokov už mŕtvy," šepla som a pohľad som mala zapichnutý v zemi. Zrazu ma objíme okolo pliec.
"Koľko rokov?" šepne mi. Ja som začala rátať tie roky. Je to naozaj už dlho. Uvedomenie prišlo veľmi skoro. V nejakých desiatich rokoch. Teraz mám pätnásť. Už to bude dobrých päť rokov. Možno aj viac.
"Okolo piatich rokov," rozhodla som sa odpovedať pravdivo.