3. září 2013 v 21:09 | Keiko
|
Prepáčte mi to opozdenie.. menšie problémy s pc..Takže sa už môžete len tešiť :D Tešte sa ne vlčie zuby..
Prológ
Šmuhy. Krvavé šmuhy. Povrazy slín tečúcich z papule. Beh. Tlmený zvuk dopadajúcich láb na zem. Vietor ískajúci čiernu srsť. Žlté blýskajúce oči v tme. Vrčanie pretínajúce ticho noci. Zavýjanie ostaných zverov. A potom. Tma. Ticho. Myseľ sa stráca do temnoty bezvedomia.
1.kapitola
Terézia
Prudko som roztvorila oči a posadila sa na posteli. Na kožu mi priľnul chladný vzduch. Dýchala som rýchlo a plytko. Srdce mi prudko bilo. Po veľmi dlhej chvíli som sa upokojila. Dlaň som si pritisla na oči.
,,Zase ten sen," šepla som si pre seba. Poobzerala som sa po izbe. V miestnosti vládlo šero, len vďaka tmavo-modrým záclonám, ale až aj cez tie sa predierali slnečné lúče. Nohy som spustila na zem a vstala. Bosými nohami som cupkala k záclonám. Na sebe som mala len ľahkú košieľku,takže ma trochu striaslo. Prudko som odhrnula záclony. Vnútro mojej izby rozžiarilo slnečné svetlo. Musela som prižmúriť oči, aby som si zvykla. Priveľa svetla. Otočila som sa na päte, chrbtom k oknu. Začala som robiť, to čo každý pracovný deň. Chystať sa do školy. Chodím do prváku na strednej odbornej škole. Odbor? Manažment cestoveného ruchu. Rodičia ma na to nahovorili. Zo začiatku som nesúhlasila, ale napokon som privolila, i keď s nevôľou.
Napravila som si košeľu. Zaviazala kravatu. Síce ma v škole nazývajú chalanom, nebola som ním. Len som proste mala rada ten štýl obliekania. Vlasy som si nechala rozpustené. Havrania čierna. Farba mojich vlasov. Tašku som si prehodila cez plece a vyšla von. Uvoľneným krokom som kráčala ku zastávke. Na nej som čakala asi päť minút, kým prišiel autobus. V autobuse som si oprela čelo o tabuľu studeného skla, ktoré sa pomaly zohrievalo. Babie leto. Jediný najkrajší týždeň v jeseni. Potom príde chladná a sivá zima, plná snehu, kĺzačiek po zamrznutom snehu a čľapkaníc. Autobus zastal. Vystúpila som. Zavial chladný vetrík, ktorý upozorňoval na to, že dni budú čoraz chladnejšie. Už som si myslela, že tento deň bude ako každý iný, to som si ale neuvedomila, že práve tento deň zmení môj život od základov. Vlasy mi zaviali v ďalšom nápore chladného vetra.
-
Thomas
Oči som upieral von cez tónované sklo. Nuda. Počasie síce bolo pekné, ale bolo celkom skoro.
"Nezabudni, čo som ti povedal. Nerob nič na viac," ozval sa hlas z miesta vodiča. Znudene som prikývol. "Jasné, Jack."
Jack. Môj nevlastný starší brat. Teraz mal 28 rokov. Závidel som mu, že mohol viesť takúto peknú káru. Ešte posledná zákruta a uvidím svoje väzenie na ďalšie štyri roky. Lrvák na strednej odbornej škole. Znie to až neuveriteľne normálne, oproti tomu aký život som mal doteraz. Vtedy som ju zazrel. Čierne havranie vlasy padajúce po zadok, viali vo vetre. Pery mala prísne stiahnuté a obočie zamračené, akoby sa hnevala. Len jej oči tvrdili o opaku. Bol to pre ňu ďalší nudný deň, z tých mnohých ďalších. Sivé oči akoby hľadeli do prázdna. Na prvý pohľad zamilovaný. Či? Zaujímavé bolo, že sa neobzrela po prichádzajúcom luxusnom aute. Proste kráčala ďalej, akoby ju nič iné netrápilo, len škola, ktorá stojí pred ňou. Jack sa na mňa uškrnul.
"Aspoň si zatvor ústa, keď na niekoho zízaš," zasmial sa. Zazrel som po ňom.
"Po nikom nezízam," zavrčal som. Jack sa znova zasmial.
-
Terézia
Prechádzala som sa popri skupinke namyslených a bohatých dievčat. Keď som okolo nich prechádzala, začali sa rehotať a pokrikovať, ale náhle stíchli. Po očku som sa na nich pozrela. Mali poklesnuté sánky a vyvaľovali oči na niečo za mnou. Pootočila som hlavou a všimla si dôvod ich šoku. Super luxusné ferrari parkovalo pred našou školou. Dvere sa otvorili a z auta vystúpil chalan, asi v mojom veku. Nahnevane štekal po vodičovi. Ten neznámy chalan bol až príliš nádherný. Ostatné baby by ho nazvali sexy, ale môj názor bol, že ten chalan je nadprirodzene krásny. Namrzene zatresol dvere na aute.
"Hej! Opatrne!" ozvalo sa z auta. Ja som sa ešte väčšmi zamračila a kráčala ďalej ku škole.