8. září 2013 v 19:32 | Keiko
|
Áno ja viem, dnešná časť Raz už mŕtva je menšia ako ostatné alebo iné. Je to tým, že hoci som sa dokopala ku Yokai, ale nedokázala som niečo iné aj dopísať, takže vám prinášam aspoň toto. Mám pochyby, že dnes vôbec pridám Bez názvu, takže to sa asi nebude ani očakávať. No, aspoň si prečítajte tento krátky úryvok :)
"Myslím, že mi stačí dôkaz, že ma vidíš," poviem potichu a prezerám si ho.
"Tak som si povedal, po vypočutí tvojej modlitby, že ti pomôžem. Pôjdeš so mnou a budeš dozerať na svet. Teda mi aj trochu pomôžeš tým pádom," usmieva sa na mňa. Nechápala som jeho konanie. Prečo by Boh išiel za obyčajnou dušou a ponúkol jej, že jej pomôže? Prehnalo sa mi hlavou.
"Pýtaš sa prečo? To bude asi tým, že ako Boh musím pomáhať a dohliadať na rovnováhu tohto sveta, a nemôžem ti nijak porušiť ani obísť pravidlá, ktoré som sám stanovil," povzdychol si chlapík. Ja som na neho nemo pozerala. Ty vieš čítať myšlienky? Ozve sa mi z hlavy. Pozrel na mňa, potom niekde do tmy, vyzeral, že premýšľa.
"Nenazval by som to čítaním myšlienok, ale vypočutím myšlienok. Proste ja ich len začujem. Tvoje myšlienky sú teraz najčistejšie, pretože sedím hneď vedľa teba. Ostatné počuť len ako šum," vysvetľoval mi Boh. Pomaly som na to prikývla. Teraz to už chápem. Teda nemusím skoro ani nič vysloviť, ty to proste počuješ? Povedala som si v hlave. Uznanlivo pokýval hlavou.
"Dalo by sa to tak nazvať. Tvoje počuť najviac, ale počujem aj iných, ktorí sú celkom blízko. Napríklad tí, čo sú pod nami. Počujem ich myšlienky," odvetil Boh a ukázal na zem. Prikývla som, že rozumiem.
"V čom ti už len ja mám potom pomôcť?" spýtam sa ho už nahlas.