close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 5.kapitola/ 2.časť

2. září 2013 v 20:15 | Keiko |  Yokai academy- poviedky
Takže až večerom som vám sem priniesla poviedku Yokai academy. Prečo? Pretože človek nie vždy má náladu niečo napísať, hoci práve tento príbeh je podľa jednej RPG.. ale to len tak pomimo.. asi okolo pol 11 vám prinesiem aj prvú kapitolu príbehu Lycanthrop.. Pekné čítanie :)


"Tak máš asi talent na hudbu," zasmial sa Kuro, čím prerušil moje myšlienky. Uškrniem sa.
"Každý, kto chce tak dokáže hrať, nie len ja," namietnem s úsmevom. Nakloní sa ku mne a letmo ma pobozká.
"Ale ty si unikát," šepne mi s tajomným úsmevom a odtiahne sa. Začervenám sa po jeho slovách. Potom, aby som odohnala dotieravé myšlienky som začala hrať. Takto sme ešte ďalšiu hodinu hrali, rozprávali sa a bavili. Zrazu som zacítila ostrú bolesť v prstoch. Prekvapene som na ne pozrela. Boli prerezané a tiekla z nich krv. Povzdychla som si.
"Zdá sa, že som to prehnala s hraním," ozvem sa a Kuro na mňa prekvapene pozrie. Potom mu pohľad padne na moje zakrvavené prsty. Všimnem si jeho lačný pohľad na krv a ako si špičkou jazyka olizol pery. Pousmejem sa a postrčím mu ruku pod noc. Vyľakane na mňa pozrie.
"Môžeš ich olíznuť," poviem mu potichu a pozorujem jeho reakciu. Tajomne sa usmeje a pritiahne si moju ruku. Potom už len pozorujem ako mi olizuje prsty od krvi, kým sa nezostala ani jediná kvapka. Kuro sa usmial a pozrel na mňa. Ja som sa inak po celý čas červenala, a keď na mňa ešte k tomu pozrel, začervenala som sa ešte viac.
"Ďakujem ti," šepne mi a olíže si pery. Odvrátim pohľad a zabalím basgitaru.
"Asi si chvíľu nezahrám," povzdychnem si. Kuro tiež zbalí svoju gitaru.
"Tak čo? Pôjdeme už?" spýta sa ma a ja prikývnem. Vstaneme a odídeme z Terasy. Pomaly kráčame po uličkách, mlčky. Potom ani neviem ako sa zjavíme pred jeho domom. Pozorne si prezriem dom.
"Nejdeš sa domov vyspať? Ja zatiaľ poupratujem. Zajtra môžeš prísť," povie mi milo Kuro. Ja na neho pozriem a vidím, že to myslí vážne. Povzdychnem si.
"Tak dobre. Aspoň odnesiem si veci a potrebujem znovu zájsť pod sprchu," poviem potichu. Kuro sa usmeje sa prikývne. Rozlúči sa so mnou tým, že ma pobozká. Prikývnem a odchádzam. Všimnem si už len to, že Kuro vojde dnu. Ja som pokračovala v ceste, kým som neprišla ku internátu, kde bývam. Otvorím si vchod dole a bleskovo vybehnem po schodoch. Otvorím si dvere a zabuchnem ich. Kopiju, doteraz nevšímanú, som oprela o stenu v chodbe a vyzula sa. Basgitaru som položila na posteľ a roztvorila puzdro. Prezrela som struny na hmatníku. Povzdychnem si a vreckovkou vyčistím zakrvavené struny. Potom zaleziem do sprchy. Po pár minútach vyjdem a basgitaru odložím z postele a opriem ju o stenu. Potom sa hodím na posteľ a zrazu nejakým zázrakom zaspím hlbokým spánkom.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama