close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 9.kapitola/ 2.časť

17. září 2013 v 13:24 | Keiko |  Yokai academy- poviedky
Po dlhšom čase zase Yokai.. no mala som menšie problémy, tak som nedokázala nič vymyslieť, ale je tomu koniec! Koniec 9. kapitoly je tu a môže začať 10. kapitola! Pokračovanie vymyslené už mám.. Tak viem, že je toho celkom málo, ale prajem príjemné čítanie :)


"To by si neurobil," tvárila som sa vyľakane. Zasmial sa na mojej reakcii.
"Možno áno, možno nie," uškŕňal sa, ale pustila ma spod seba. Posadili sme sa.
"Asi by som potrebovala byť chvíľu sama," zasmejem sa neveselo a chytím sa za hlavu. Kuro ma objíme okolo pliec.
"To už prečo?" spýta sa ma celkom ustarosteným tónom.
"Popremýšľať nad všetkým ostatným," vysvetlila som mu v krátkosti a vstala. Hodil po mne ustarosteným pohľadom, ale uvidela som aj záblesk nevraživosti. Zostala som chvíľu stáť pri ňom.
"Prečo tá nedôvera v očiach? Nechceš ma uvidieť s niekým iným?" do podtónu otázky som pridala jemné podpichnutie. Kuro sa uškrnul.
"Trafila si do čierneho," zasmeje sa temne, až mi z toho naškočia zimomriavky.
"O niečo, čo patrí mne sa rozhodne deliť nebudem. Už len, kto siahne rukou na teba je môj nepriateľ alebo synom smrti."
Jeho temný úškrn sa mi vryl do mysle a zachvela som sa. Stále som si nedokázala zvyknúť na jeho krvilačné a čierne chúťky. Hoci ja sama som sa nemala ani ozývať, pretože aj mne sa to už stalo. Myseľ mi zahalí tieň čiernych myšlienok. Deň, keď sa prebudila moja démonia polka. Ten večer bol asi najhorší v mojom živote a nechcela som naň spomínať, ale.. Nedokázala som to. Bolo to príliš zakotvené v mojej duši. V mojej hlave.
"Deje sa niečo?" Kurov hlas sa ozýval akoby z ďaleka. Potriasla som hlavou. Bola som príliš zamyslená.
"Nie, nič," pousmiala som sa, aby som mu naznačila, že je všetko v poriadku. Váhavo kývol hlavou.
"Tak dobre," začula som od neho a vstal.
"Aspoň ťa vyprevadím," nahodil falošný úsmev, ktorý sa ťažko rozlišoval od toho úprimného. Pri ňom ste nikdy nevedeli, čo sa mu deje v hlave. Zobrala som si kopiju a prehodila si ju cez chrbát. Vyprevadil ma pred dvere, kde sme zastali, akoby sme primrzli. Nevedela som, ako sa s ním mám rozlúčiť. Lenže Kuro to všetko vyriešil. Otočil si ma a objal.

"Vráť sa ešte niekedy," šepol mi jemne do ucha. Ja som preglgla a prikývla. Táto prosba bola viac ako splniteľná. Ťahalo ma to ku Kurovi, ako nejaký magnet a ja som bola vďaka tomu zmätená. Pobozkal ma a pustil. Darovala som mu posledný úsmev, ako som sa otočila a vydala do tieňov prázdnych uličiek. Zacítila som na okamih jeho pohľad. Potom ten pocit zmizol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama