1. října 2013 v 19:31 | Keiko
|
Ako som povedala, skoro sľúbila, tak je tu Lycanthrop po veeeeeľmi dlhom čase. Kto si už nepamätá to predtým, než si to prečíta :D Síce som vtedy povedala polhodinku, ale predĺžilo sa to. No čo už. Takže skúste si aj toto užiť. :)
Terézia
V triede som si sadla na svoje zvyčajné miesto pri okne. Podoprela som si hlavu a hľadela von oknom. Trieda sa pomaly zapĺňala a predo mňa sadla Laura. Ryšavé brčkavé vlasy lietali okolo nej. Darovala mi jeden z tých úsmevov, ktoré si nechala len pre tých najbližších.
"Čau! Ako sa máš?" pozdravila sa mi zatiaľ, čo si vyťahovala zošit z kabely. Prvá hodina- účtovníctvo.
"Ahoj. Zatiaľ nič moc. Čo ty?" odpovedala som nezúčastnene a ďalej hľadela von oknom.
"Super" Dnes ráno mi naši povedali, že pôjdem do mesta ,do reštaurácie, na obed. No, nie je to skvelé?" rozplývala sa mi pred očami. Na chvíľu som na ňu uprela pohľad. Ona prekvapene zažmurkala. Odvrátila som hlavu.
"Hej, skvelé," zatiahla som neveselo. Laura sa zaškerila.
"Si hrozne zamyslená. Znovu si našla chalana, ktorý by ťa odmietol?" záhadne sa na mňa usmievala.
"Akého chalana?" začudoval sa Adam, ktorý si práve prisadol k Laure. My traja sme boli výbornými priateľmi už od základky. Na konci deviateho ročníka sa to pokazilo tým, že sa mi Adam vyznal. Vtedy som ho odmietla a odvtedy sa chová nevraživo voči iným chalanom, ktorých by som chcela. Našťastie mi neskazil ešte viac povesť.
"Akého chalana máš na mysli, Laura?" otočil sa najprv na spolusediacu, potom na mňa.
"Ja neviem. Spýtaj sa tu, Terky, na ktorého chalana myslí," pobavene zatiahla a významne na mňa pozrela. Mala som chuť zavrčať na ňu ako zviera.
"Na nijakého chalana nemyslím," pretisla som zlostne medzi zuby. To, čo som povedala bola aj pravda. Myšlienky mi pobehovali kade- tade, len nie ku chalanom. Zdalo sa, že mi Adam uveril, lebo sa vrátil k hľadaniu zošita v taške. Zamračila som sa na Lauru a odvrátila sa. Tá sa stále škerila. Do triedy vošla triedna, pretože už zazvonilo. Vošla s niekým, pri kom mi srdce vynechalo jeden úder.
-
Thomas
Zazvonilo, keď som sa náhlil po chodbách a hľadal svoju triedu. V tom som narazil do nejakej učiteľky. Prekvapene na mňa pozrela.
"Prepáčte, hľadám I.A," ospravedlnil som sa a chcel som ju obísť, keď ma zastavila.
"To je moja trieda. Práve s ňou mám hodinu. Kto si?" prísne na mňa zazerala.
"Volám sa Thomas Redford. Som nový žiak, teší ma," odvetil som pevným hlasom a podal jej ruku. Stisla mi ju.
"Poď za mnou," povedala a vykročila tou chodbou, z ktorej som práve vychádzal. Zastavila pred dverami, kde visel nalepený papierik s textom I.A. Otvorila dvere a rázne vkročila do triedy. Ja som nesmelým krokom za ňou išiel. Žiaci vstali. Medzi nimi bolo aj dievča, ktoré som videl z auta ráno. Vlasy mala zhrabnuté dozadu a sivé oči zabodávala do tých mojich. Učiteľka sa zrazu ozvala. Myklo mi len rukou od ľaku.
"Toto je váš nový spolužiak. Volá sa Thomas Redford," povedala učka a pohodila rukou ku mne. Pozrela na mňa.
"Povedz nám niečo o sebe," vyzvala ma. Nadýchol som sa.
"Volám sa Thomas Redford. Moja rodina je bohatá. Som adoptovaný spoločne s mojím starším bratom. Mám rád detektívky a fantasy. To je všetko," odrecitoval som to, čo do mňa celý čas hustil brat. Učka len prikývla a ukázala na miesto vedľa čiernovlasého dievčaťa.
"Sadneš si ku Terézii. Cez prestávku sa mu všetci predstavíte," zaprskala znechutene a otočila sa mi chrbtom. Pobral som sa ku svojmu miestu pri Terézii, ako ju triedna nazvala. Sadol som si vedľa nej a nastavil ruku na podanie.
"Thomas Redford," usmial som sa na ňu. Otočila hlavu, pozrela mi do očí, potom znechutene zazrela na moju ruku. Odsotila ju a ja som na ňu začudovane hľadel.
"Žiadne formality. Neznášam to!" zasyčala potichu. Jej nepriateľskosť ma prekvapila. Predstavoval som si úplne inú povahu.
"Terézia Standfordová, nič viac ti nepoviem," odvetila síce chladne, ale aspoň menej znechutene. Profesorka začala niečo škrabať na tabuľu. Usmial som sa na Teréziu.
"Máme podobné priezviská," upozornil som ju na to. Niečo zamumlala. Nevnímala ma. Celú hodinu hľadela striedavo na tabuľu a okno alebo si niekedy niečo zapísala so, už aj tak zapísaného, zošita. Vyzeralo to ako šalátové vydanie. Zazvonilo na koniec hodiny.