close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Sci-fi poviedka: Zrada

3. dubna 2014 v 20:24 | Keiko |  Krátke poviedky
Tak aby tu nebolo také ticho, kým budem dopisovat, povedala som si, že sem pridám aspoň takéto niečo. Je to nedávna poviedka, ktorú som prezentovala v škole a je naozaj krátka. Pravdepodobne zajtra Vám napíšem menší oznam ohľadom toho, čo som sa rozhodla tu spraviť... Dúfam, že sa tešíte na meny, ktoré tu nastanú a budete naďalej podporovať tento blog ^^
Teším sa na vás priatelia



Po chodbe sa ozývalo dupotanie nôh o kov. Z jedných vysúvacích dverí sa zjavila strapatá hriva.
"Čo tak skoro ráno, kapitánka Uno?" spýtala sa strapatá rozospato. Kapitánka Uno zastala, zdvihla jedno obočie a dala si ruky vbok.
"Kapitáni lode skoro nikdy nespia. Na to si snáď zabudla, dôstjníčka Hana?" spýtala sa mierne povýšenecky kapitánka. Hana si odhrnula vlasy z tváre, aby lepšie videla na kapitánku Uno.
"Prepáčte mi to. Áno, zabudla som," ospravedlnila sa Hana, mierne červená v tvári. Kapitánka sa mierne zamračila.
"V poslednom čase zabúdaš nejako stále," povedala jej so slabým odtieňom podráždenia a pobúrenia v hlase.
"Dobre, tak ja si ešte pôjdem ľahnúť, kapitánka. O deviatej sa budem hlásiť v centrále číslo jedenásť. Ozaj kapitánka, mali by ste si niekedy dopriať odpočinok, nerobí vám dobre toľko práce," žmurkla na ňu pobavene Hana. Kapitánka iba prižmúrila oči, ale nič na to nepovedala. Vysúvacie dvere sa zaklapli a kapitánka Uno pokračovala vo svojej ceste do Hlavnej centrály číslo dva.
Naozaj! Ráno, presne o deviatej, sa dôstojníčka Hana hlásila v centrále číslo jedenásť. Dosť nezvyčajné, pomyslela si kapitánka Uno, ktorá práve prejednávala súradnice s ostatnými kapitánmi. Malo sa jednať o súradnice najbližšej planéty vhodnej pre život ľudstva. Vedeli, že na tej planéte je pevná zem a pravdepodobne voda, ale nevedeli, či je tam atmosféra, v ktorej by sa mohol pravdepodobne zdržiavať kyslík.
Zrazu loďou otriasol výbuch.
"Čo to bolo?!" vykrikovalo mnoho ľudí na palube. Na holografickej mape sa ukázala iná vesmírna loď alebo objekt, ktorý to mal namierené presne na ľudskú vesmírnu loď, potom sa na veľkej obrazovke, kde predtým bola zobrazená istá sústava planét, ukázala tvár. Mala ľudský tvar, ale modrú pokožku, bola holohlavá a namiesto nosa mala len nozdry. Očami si akoby premeriavala miestnosť s ľuďmi. Bytosť na obrazovke prehovorila. Jeho hlas bol prekladaný počítačom, takže znel trochu divnejšie.
"Chystáme sa na vás zaútočiť. Zavďačte sa svojmu zradcovi vo vašich radách. Vaša loď bude patriť nám," v mŕtvolne tichej miestnosti sa ozývali tieto slová preložené počítačom. Obrazovka sa vypla. V miestnosti sa najprv rozľahol rozsiahly šum. Kto je zradca? Prečo by nás len tak chceli napadnúť a obsadiť túto loď? Kapitánka Uno sa rozhliadala po miestnosti aby uvidela, čo i len malinký náznak toho, že niekto v centrále by mohol byť zradcom. V tom zbadala dôstojníčku Hanu, ako bez najmenšieho náznaku paniky, niečo ťuká do počítaču. Kapitánka si to ráznym krokom namierila k nej.
"Čo to robíte dôstojníčka?" spýtala sa chladným hlasom. Spočiatku Hana nereagovala, až po cvíli niečo zamrmlala a otočila sa na kapitánku.
"Vydávam rozkaz strelnej veži, aby zaútočila, hneď po tom, ako zaútočí nepriateľ. Zadávam ich súradnice," síce to hovorila kapitánke, ale ani okom nemihla pri tom. Kapitánka mala hrozný pocit, že klame. Zamračila sa.
"Prečo tu nepobehujete a nerozsievate paniku? Prečo nehadáte toho zradcu? To by sa na vás skôr hodilo, ako chladné uvažovanie," odvetila jej kapitánka. Hana sa na ňu slabo usmiala.
"Pretože viem, kto je tým zradcom," s týmito slovami sa vydala smerom k dverám, ktorými sa opúšťala centrála číslo jedenásť. Kapitánka Uno len mlčala a chvíľu za ňou hľadela, potom sa otočila a namierila si to ku kapitánom, aby prebrali stratégiu. Lenže nezazrela ten zlovestný výraz, ktorý sa roztiahol po Haninej tvári.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama