close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 18.kapitola

22. května 2014 v 12:35 | Alex |  Yokai academy- poviedky
Zase taká krátka kapitola.. no na dlhšie asi sa nedokážem dokopať, hlavne keď to v malom zošite vyzerá, ako niečo hrozne dlhé... Ale páči sa mi to tak. Po tejto nasleduje 19.kapitola, kde zažijete boj.. toto bola iba taká predpríprava, kde sa Yasuhino dostane do školy. Mne sa už zošit pomaly míňa, to aby som založila druhý ^^ Ani som sa nenazdala a o mesiac to už bude rok, čo túto "novelu" tvorím.. je zaujímavé, ako dlho mi to vydržalo a ako rýchlo sa to začína schyľovať ku koncu.. len to vám poviem.. Tak prajem príjemné čítanie ^^



Zaspala som. Hneď na prvýkrát sa mi podarí zaspať do školy.
Rýchlo som sa obliekla, schmatla poznámkový zošit, zabalenú kopiju a bežala z internátu. Mala som šťastie, že som bývala v internáte, pretože som mala školu dosť blízko.
Vrazila som do školy. Bolo už po zvonení, pretože nikto nebol na chodbách. Snažila som sa nájsť svoju triedu, 1-A.
Keď som ju nevedela nájsť, kopla som nazlostene do najbližších dverí. Tie sa znenazdajky otvorili a vyšiel z nich kitsune. Dospelý chlap, ktorého démonický pôvod prezrádzal maličký modrý plamienok usadený na jeho pleci. Preľaknutá som zostala stáť na mieste, kým si ma prísny chlapík premeriaval. Zrazu sa mu rozjasnila tvár.
"Takže ty si Yasuhino, že áno?" opýtal sa ma nadšene, čo ma vykoľajilo ešte viac.
"Áno," pomaly som prikývla a nenápadne pozrela na dvere triedy. 1-A, stálo tam.
Fajn, kopla som do správnych dverí, keď som ich už nevedela nájsť, pomyslela som si dosť mrzuto. No neporazilo by aj vás?
Hľadáte správne dvere, ktoré nenájdete, tak kopnete do najbližších dverí, ktoré sa ukážu, ako tie správne. Tvárila som sa otrávene, kvôli tým dverám.
"No, poď do triedy, Yasuhino. Očakávali sme ťa už," vyrušil ma z mojich myšlenok učiteľ. Zvedavo som nazrela do triedy, kde som sa zarazila. Toľko ľudí som pohromade dlho nevidela. Vlastne... nazvala som ich ľuďmi, ale boli to démoni. Vlkodlaci, upíri, ghoulovia, polodémoni, kitsune a ešte čo ste si vedeli len predstaviť.
"P-p-prepáčte, zaspala som," vykoktala som zo seba. Učiteľ sa súcitne usmial a plamienok na jeho ramene poskočil.
"Nevadí, hlavne, že si došla. Tak sa predstav pred triedou," postrčil ma pred tabuľu. Pozrela som bezradne na triedu.
"Volám sa Yasuhino. Zvyčajne ma volajú Yasu. Nikomu neverím a hrám na basgitaru. To je všetko," odvetím trochu rýchlejšie, ako som chcela. Učiteľ sa zasmial. Ja som po ňom nepríjemne zazrela.
"Sadni si, kde ti bude dobre," navrhol mi.
Všimla som si poslednú lavicu, že je prázdna. Rýchlym krokom som tam podišla a sadla si.
"Takže pokračujeme," povedal učiteľ a začal čítať nejakú báseň, o ktorej sme mali robiť rozbor. Hodiny mi pripomínali tie obyčajné ľudské. Lenže to som ešte netušila, čo ma očakávalo poobede.
Cez prestávky mi dali moji spolužiaci pokoj, čo ma celkom prekvapilo, ale nevadilo mi to.
Po škole si zavolali prvé ročníky. Ja som nevedela o čo ide, tak som sa spýtala najbližšieho spolužiaka.
"Čo sa tu deje?" poklepem ho po pleci. Otočí sa a spozná ma.
"Keďže si len teraz prišla, tak asi o tom nevieš. Toto je poobedné vyučovanie. Školská rada na nás dozerá a učitelia nás učia ovládať svoje sily," vysvetlil mi to. Ja som len chápavo prikývla.
"Takže sa tu ukáže mnoho podôb," poznamenala som celkom sucho.
"Presne tak. Ja som vlkodlak, čo ty?" opýtal sa ma chlapec z mojej triedy.
"Polodémon," stíšila som trochu hlas. Vlk na mňa prekvapene vyvalil oči.
"To je celkom vzácne, polodémon," pousmial sa na mňa.
"Tak ti držím palce. Budeš to mať asi najťažšie," povzbudil ma a otočil sa späť. Najťažšie? Prešlo mi hlavou. Čo to znamená?
Došli sme na školské ihrisko, ktoré sa rovnalo dvom či trom futbalovým ihriskám. Jedným slovom, to bolo OBROVSKÉ.
Všetkých prvákov nás postavili do jedného radu a vyvolávali mená. Museli ste sa ozvať.
Všimla som si vlkodlaka od jazera, Hiroshiho a samozrejme Kura. Lenže tvárila som sa nezaujato, aby som neupútala ich pozornosť. Neskoro. Hiroshi si ma všimol a zazeral po mne. Toho si všimol Kuro a ten začal zazerať po Hiroshim.
"Všetci polodémoni nech predstúpia o krok dopredu!" vykríkol jeden z učiteľov. Všetci si začali šepkať. Nechápem, čo je na polodémonoch také vzácne.
Predstúpili sme iba tri. Ja a ďalšie dve dievčatá. Jedna bola zakrytá úplne plášťom a na hlave mala kapucňu. Zaujala ma tým, ako sa skrývala. Druhá bola normálne oblečená, ale mala luk a šípy, čo ma dostalo.
"Nahláste mená!" zakričal ten istý učiteľ.
"Inubashiri Momiji!" ozvalo sa dievča v plášti.
"Kotetsu!" zakričalo druhé. Bol rad na mne.
"Yasuhino!" skríkla som svoje meno. Celý čas si žiaci za mnou niečo šepkali. Zrazu všetko zmĺklo.
"Yasuhino, keďže si tu prvýkrát, bojuješ, ako prvá. Pôjdeš proti... Rose, je to kitsune," povedal mi učiteľ, keď podišiel ku mne.
"Boj?" zostala som vykoľajená.
"Rose!" učiteľ ma ignoroval a zavolal na jedno dievča, ktoré vystúpilo z radu. Malo ohnivé vlasy a jej oči hovorili o chladnosti jej povahy.
"Tak boj," šepla som si pre seba a postavila sa oproti nej v strede ihriska.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama