close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 19.kapitola

23. května 2014 v 14:17 | Alex |  Yokai academy- poviedky
A znova tu máte Yokai academy! Tentoraz už 19. kapitolu.. v nej sa dozviede priebeh súboja a zároveň aj Yasuhino zistí niečo viac o kitsune- ohnivých líščích démonoch.. Zároveň ju ku koncu niečo prekvapí, čo to len môže byť?
Takže tu máte súboj, ktorý obsadil 19.kapitolu, teda detaily si vychutnáte, keď to prečítate.. prekvapenie sa dozviete v 20.kapitole ^^
Príjemné čítanie prajem



Neočakávala som tak rýchlu premenu kitsune. Odskočila som jej z cesty a všimla si počet chvostov. Na to, že bola obrovská ako kamión, mala iba dva chvosty. Takže bola mladá, ale vyzerala, že má skúsenosti s bojom. Nechcela mi dovoliť premenu. Stále útočila. Lenže nebola jediná, čo ovládala rýchlu premenu.
Keď sa po mne rozbehla a chcela ma schmatnúť do zubov, vyskočila som do vzduchu za pomoci kopije, ako odrazového mostíka.
Prekvapená kitsune ma hľadala po zemi okolo seba.
Po prvý raz som ďakovala za to, že mám prirodzenú démonickú podobu. Démoni, ktorí sa prizerali to nemohli pochopiť. Polodémon totiž zvyčajne nemal dve podoby.
Vo vzduchu sa mi podarilo len premeniť, kopiju som musela odbaliť pri dopade na zem. Rose, kitsune, si všimla, že som dopadla a rozbehla sa po mne. Potom som si niečoho všimla. Okolo dvojchvostej kitsune sa nevznášal oheň. To musela byť trochu hanba. Bez ohňa vyzerala, ako obyčajný líščí démon. Uškrnula som sa a využila príležitosť.
Keď znova chcela do ma zahryznúť, vyskočila som jej na hlavu. Prudko zastala a obzerala sa okolo seba.
"Čo povieš na menšiu zábavku, kitsune?" spýtala som sa jej, kým som sedela na jej hlave. Zavrčala po mne.
"Beriem to ako áno," zasmiala som sa.
Keď som pozrela po našom publiku, muselo sa im asi zdať divné, prečo neútočím, keď som sa dostala tak blízko. Moja odpoveď bola, že sa chcem zabaviť.
Kitsune začala prudko hádzať hlavou, aby ma dostala dole. Pousmiala som sa nad týmto počinom. Plán by to bol dobrý, ale ja som chcela to svoje. Chytila som sa jej srsti a nepúšťala.
"Hej, Rose! Aký je to pocit byť obyčajný líščí démon?" zakričala som na ňu. Prestala hádzať hlavou a niečo zavrčala.
"Ty tvrdíš, že si kitsune, lenže žiadny oheň neovládaš, tak mi prídeš, ako obyčajná líška," vysmievala som sa jej. Rose zrevala a prevalila sa na chrbát. V tej chvíli som skočila na zem. Ona si toho všimla a vyskočila znova na nohy.
"Máš nervy, líštička?" zasmiala som sa a videla výraz jej očí. Zúrila.
Skočila po mne, ale ja som sa s ľahkosťou uhla a sekla ju kopijou po nohe. Zrevala naštvane. Chytať ma v podobe kitsune, je ako chytať muchu.
Nemohla som si pomôcť, ale v jej reakcii som videla seba samotnú. Moja ´hra´ je totiž o tom, že ak je naozaj kitsune, pomôžem jej prebudiť jej líščí oheň.
"Viac nedokážeš, líštička?!" skríkla som znova po nej a pobavene sa uškŕňala. To nasieralo Rose viac, ako dosť. Vrhla sa po mne. Zamračila som sa a uhla jej z úderu. Ešte som ju poranila na druhej nohe, aby ju to nazúrilo, čo najviac. Nazúrilo ju to.
Len som prestávala chápať, prečo sa jej sila neprejavila. Opovrhnutia hodne som sa usmiala.
"Žeby si naozaj obyčajný líščí démon?" zasmiala som sa a pozorovala jej výraz. Vycerené ostré zuby, zúrivo vyhrnuté pysky, oči od naštvania zúžené zreničky. Dostala som ju do správneho bodu, už len spraviť prvý krok.
Rozbehla som sa na útok. Rose to zaregistrovala, ale ani sa nehla, len do mňa vrčala. Takým niečím som sa nehodlala odrovnať. Zrazu zrevala a všimla som si nejaký záblesk. Včas som odskočila, aby som sa vyhla ohnivej guli, ktorá na mňa zamierila. Potom som si líščí oheň okolo Rose všimla. Uškrnula som sa. Ak neskrývala ten oheň a naozaj ho nevedela ovládať, pomohla som jej, čo som aj chcela. Aby hra bola ostrejšia.
Vyhýbala som sa ohňu, ale nemohla som nič spraviť, keď ma popálil na nohe, iba pokračovať v útoku. Kitsune si už všimla, že ma nič nezastaví, tak sa po mne rozbehla. Zlé rozhodnutie. Iba mi nahrala do kariet.
Keď sme boli tesne pri sebe, chcela ma schmatnúť do zubov, lenže tým mi vytvorila znova príležitosť. Vyskočila som jej na hlavu a bežala ku najzraniteľnejšiemu miestu na krku. Pravdaže za mnou vyslala líščí oheň, ktorému som sa dosť ťažko vyhýbala a niekoľko krát ma popálil. Lenže našla som to miesto. Všetky kitsune tam mali svetlú srsť. Prudko som zastala a priložila čepeľ k tomu miestu. Oheň zrazu zmizol.
"Myslím, že je koniec," povedala som s úsmevom a kitsune sa zrazu zrútila na zem, takže aj ja som sa z nej skotúľala. Rose sa na mňa otočila a očami sa smiala tiež.
"Premeňte sa späť na ľudí," podišiel k nám jeden z učiteľov. Prikývli sme a nasadili svoje ľudské podoby.
"Tak toto bolo nepredvídateľné," oznámil nám učiteľ.
"Čo také?" opýtala som sa ho. Rose pristúpila ku mne a okolo nej krúžil malý modrý plamienok.
"Že sa u nej prejaví oheň, keď len práve prednedávnom sa jej vraj objavil druhý chvost," vysvetlil mi učiteľ. Poškrabala som sa na hlave.
"To je také nezvyčajné?" spýtala som sa, ako blbec.
"No, áno," zapojila sa do rozhovoru Rose s plachým úsmevom.
"Ako to?" vyzvedala som. Áno, musím priznať, že stále viem toho málo. Každý sa neustále počas svojho života učí.
"Väčšinou kitsune dokáže vyvolať líščí oheň asi až pol roka na to, ako jej narastie druhý chvost," vysvetlila mi placho Rose. Udivene som na ňu hľadela.
"Takže som ti vlastne pomohla prebudiť v tebe líščí oheň omnoho skôr?" tieto slová som vyslovovala pomaly a s dôrazom. Keď mi učiteľ aj Rose na to prikývli, plesla som si dlaňou po čele.
"Ja som sprostá," zavrčím na seba. Rose mi poťukala po pleci, tak som na ňu pozrela.
"Skorej ti ďakujem. Sprostá rozhodne nie si, nie každý toto vie o kitsune," usmiala sa povzbudivo na mňa. Usmiala som sa na ňu späť. Kým mi to ona nevyčíta, je všetko v poriadku. Učiteľ sa nám otočí chrbtom, zamáva ostatným študentom a zakričal:
"Pokračujeme tak, ako zvyčajne! Vytvorte pára a roztiahnite sa po ihrisku! Budete mať súboj v ľudských podobách!"
Udivene som pozrela na Rose. Tá sa na mňa milo usmiala. Už sa mi nezdala taká chladná, ako na začiatku.
"Ja idem za svojím partnerom. Možno sa znova uvidíme, Yasuhino," a už jej nebolo. Musela som priznať, že jej rýchlosť bola závideniahodná. Povzdychla som si a poobzerala sa okolo. Hľadala som niekoho, kto tiež nemal partnera, ale bolo to celkom ťažké. Väčšina už bola zaradená do dvojíc. Tak som trochu začala blúdiť po ihrisku, aby som našla partnera. Zrazu mi niekto položil ruku na plece.
"Budeš mojím partnerom?" spýtal sa ma známy hlas a ja som zamrzla na mieste.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama