close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 21.kapitola

29. května 2014 v 21:58 | Alex |  Yokai academy- poviedky
Trocha neskôr, ale predsa.. neviem, či sa mi podarí, čo som si dala predsavzatie, že každý druhý deň budem pridávať celú kapitolu, ale pokúsim sa.. takže tu máme 21. kapitolu, ktorá mi trvala trošku dlhšie než som chcela.. takže si ju užijte..
Prajem príjemné čítanie ^^



Dni, čo dni mi začali pripadať lepšie, lenže niektoré začínali byť, kvôli tomu, aj nudné. Hiroshi sa začal so mnou čoraz viac zbližovať. Cez prestávky ma navštevoval v triede, takže sme sa na chodbe rozprávali a spoločne smiali.
Moji spolužiaci si začali o nás dvoch šepkať, ale nevadilo mi to. Hiroshi ma má rád. Už len to mi dokázalo poskytnúť dobrú náladu.
Niekedy, keď som prechádzala po chodbách, stretla som Kura. Nevyzeral najlepšie, ale zmohol sa u mňa na krivý úsmev. Aj ja som sa na neho pravdaže usmiala, lenže keď už prešiel okolo, pozerala som smutne na jeho chrbát.
Možno som sa viac zblížila s Hiroshim, ale vzdialila som sa od Kura. Prišlo mi ho ľúto. Prestali sme sa stretávať, lebo väčšinu môjho času si ukradol, buď Hiroshi alebo som sa učila do školy. Zatiaľ som mala aj sebaovládanie, ale prišlo mi to tak, že je to iba otázkou času, kedy sa to znova zrúti.
A práve jedna udalosť spustila tú skazu...
Bola škola, ako zvyčajne. Poobedné vyučovanie. Vždy nás zoradili, vždy bol úvodný boj, niekto s niekým, a potom začali boje vo dvojiciach. Tu som bola vždy v páre s Hiroshim. Ten ma schytil za ruku, k sebe pritiahol a vyhlásil, že som jeho partnerka. Mala som pocit, že sa v tom vyžíva.
To isté spravil pravdaže aj dnes. Ja som len pokrútila hlavou a usmievala sa nad tým. Naozaj si to užíval.
Lenže podišiel k nám Kuro. Poklepal Hiroshiho po pleci a čakal. Ja som stŕpla. Tí dvaja sa nenávideli, len vďaka mne.
"Čo by si rád?" otočil sa na Kura Hiroshi a snažil sa tváriť milo. Nevychádzalo mu to. V jeho hlase som začula viditeľné vyhrážanie.
"Nemyslíš si, že máš Yasuhino až príliš?" opýtal sa ho, akoby mimochodom, Kuro. Hiroshi na tú otázku len nadvihol obočie.
"Čo tým chceš povedať?" ľahostajne mu to frkol do tváre Hiroshi. Nemohla som proste nič spraviť, moje telo reagovalo samo. Ustúpila som o krok dozadu. Môj inštinkt mi to nakázal. Chalani si toho nevšimli. Zazerali po tom druhom. Nemali čas sa pozerať, čo robím ja.
"Že Yasu nepatrí iba tebe," šepol mu nenávistne Kuro a prižmúril oči. Zacítila som silný pach ghoula a moja temná polka sa vo mne pohla. Cítila čistokrvného démona, čo nenávidela najviac.
"A komu inému by patrila? Nebodaj tebe, sukničkárovi?" zasmial sa chladne Hiroshi. To mi pripomenulo naše prvé stretnutie. Padlý anjel.
V mojom vnútri to začalo blázniť. Démon sa búril voči mne. Vyrazilo mi to dych a prehla som sa v páse. Ale ich hádka pokračovala. Kuro už Hiroshimu hrozil katanou.
"Mňa nazývaš sukničkárom, ale čo si ty? Padlý anjel bez ničoho. Nedáš jej to, čo ja," nevidela som ten Kurov samoľúbi úškrn. Nedokázala som sa sústrediť ani na ich slová. Všade okolo som vnímala iba pach a prítomnosť ostatných démonov.
"Čo jej už len ty môžeš dať, zdochliak? Len to, čo každej ženskej!" jeho hlas bol posmešný rovnako, ako Kurov. Iba sa zatiaľ doťahovali ako malé deti. To začínalo štvať aj môjho démona.
Narovnala som sa a čakala, ktorý z nich sa nadýchne na pokračovanie hádky.
"Čo ty vieš, čo jej môžem.." nedokončil vetu, lebo som ho prekríkla ja.
"Myslím, že by to už aj stačilo!" zavrčala som na nich dosť hlasno. Obidvaja sa na mňa otočili, možno sa preľakli, ale ich výrazy to nenaznačovali.
"Deje sa niečo, Yasu?" opýtal sa ma Kuro a Hiroshi po ňom zle pozrel.
"Hovorím vám, že by ste mali prestať," zazrela som po obidvoch. Môj pohľad nebol strašidelný, ale moja démonická aura nezvyčajná. Polodémoni totiž nemajú citeľnú démonickú auru, ako čistokrvní démoni.
"Yasu?" opatrne sa ma spýtal Hiroshi a o krok pristúpil ku mne. Ja som ustúpila.
"Teraz sa ma nedotýkajte," šepnem potichu a skoro prosebne. Lenže akoby ma nepočuli. Kuro ku mne pokojne podišiel a položil mi ruku na plece. Moje telo zareagovalo samotné. Zahnala som sa po ňom kopijou a skoro mu usekla ruku. Nebránil sa katanou, iba sa veľmi rýchlo vyhol. Našťastie mal rýchle reflexy.
"Uf, to bolo tesné," zalamentoval a potriasol rukou, ktorú som mu skoro usekla.
"Čo to do teba vošlo, Yasu?" priblížil sa ku mne Hiroshi. Namierila som kopiju na neho.
"Upozornila som vás, aby ste sa ma teraz nedotýkali," odvetila som mu s miernou panikou. Démon znovu prebral kontrolu nad mojím telom.
"Yasu," šepol Kuro. No, on tento môj stav už zažil vo Vlkodlačom meste.
Hiroshi si to asi vyložil po svojom. Vytiahol katanu a vrhol sa po mne.
Katanu som mu odrazila a nechala ho prebehnúť na druhú stranu, okolo mňa. Ale on sa len- tak nenechal, otočil sa v okamžiku, ako bol blízko pri mne a bodol katanou. Odrazila som mu to rukoväťou kopije. Začula som prasknutie, tak som okamžite odskočila od Hiroshiho ďalej.
Teraz sa na nás pozerali už všetci na ihrisku. S Hiroshim sme nemilosrdne po sebe útočili a bránili sa útokom toho druhého.
"Zadrž!" zakričal Kuro, neviem na koho, ale my sme to skoro prepočuli kvôli rinčaniu kovu o kov. Lenže ani sa nás nepokúšal zastaviť, ako člen školskej rady.
Hiroshiho útoky boli tvrdé, moje prefíkané. Keď znova sekol katanou po mne, znovu som to odrazila rukoväťou, ako na začiatku. Teraz som už jasne začula praskanie. Zľakla som sa a zatackala dozadu. Letmo som pozrela na svoju kopiju.
Rukoväť bola v strede prasknutá. Démona to rozčúlilo, mňa to zneistelo. Čo teraz? Volal môj vnútorný hlas. Oplatíme mu to, zasyčal zrazu démon zo mňa. Fajn, asi som fakt schizofrenička.
Znova démon ovládol moje telo a zaútočil prvý. V tom mi niečo došlo. Kebyže ma moja démonia polka ovláda v mojej pravej podobe beriem, lenže on ma ovládol aj v ľudskej, čo je už veľmi zle.
Teraz som mala ja hlavné slovo v útokoch. Hiroshi sa zatiaľ iba obraňoval, lenže jeho oči behali. Hľadal v mojich útokoch nejakú príležitosť na to, aby on sám zaútočil.
Zrazu sa mu zrenice rozšírili, takže našiel príležitosť. Stalo sa to v sekunde. Sekol po mne a ja som nastavila rukoväť kopije na obranu. Spravila som tým hroznú chybu.
Náraz katany dosiahol toho, čo som sa bála. Rukoväť kopije praskla, ale nie na dve časti, rovno na štyri!
Zostali sme zarazene stáť na mieste, obidvaja. Hiroshi už neočakával odo mňa útok, tak chcel podísť bližšie. Nemohol vedieť, že tým, ako sa mi zlomila kopija, som sa dostala do amoku. Ešte to na mne nebolo vidieť. Zatiaľ som iba pokojne stála a v rukách držala kusy rozlomenej kopije. Hiroshi podišiel dosť blízko. Prestávala som vnímať okolitý svet. Zobrala som do ruky kus s čepeľou a zaútočila. Viac si nepamätám...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama