3. července 2014 v 11:22 | Alex
|
Tak, po dlhom čase sa zase vraciam s krátkou kapitolou Yokai academy. Škola skončila, nastali prázdniny, teda budem mať možno aj viacej času na to, aby som sa venovala tomuto blogu ^^ Yokai academy sa pomaly chýli ku koncu, dúfam, že sa vám to bude páčiť a zostanete so mnou aj pri ďalších zaujímavých príbehoch ^^
Zobudila som sa, ako každé ráno. Umyla si tvár a zuby, naraňajkovala, zobrala rupsak, a išla do školy. Jediné, čo mi chýbalo, bola moja kopija, ktorá je teraz na kúsky. Povzdychla som si. Keď som vošla do triedy, tak si väčšina mojich spolužiakov, niečo šepkalo. Zľakla som sa, že hovoria o včerajšom popoludnom vyučovaní, ale našťastie som sa mýlila.
Všimlo si ma jedno dievča z triedy, ktoré prerušilo svoj rozhovor o tri lavice ďalej. Podišla ku mojej lavici a sadla si na ňu.
"Yasu, počula si o tom?" osloví ma, akoby sme sa už dávno poznali, čo ma trochu vyvedie z miery. Mlčím a len pokrútim záporne hlavou. Nevedela som, čo má na mysli a ešte, keď ku mne hovorila, tak priateľsky, čo ma dezorientovalo.
"Ešte si nepočula o dvoch démonoch, čo boli zavraždení?" opýtala sa ma pokojne. Znovu som pokrútila mlčky hlavou.
"Tak ti aspoň ja o tom poviem," navrhla a hoci som to mohla odmietnuť, neurobila som to. Zaujímalo ma, čo sa stalo, že niekto zavraždil až dvoch démonov.
"Vieš, že počas noci démoni najviac cítia a rovnako, tak že v Yokai sú hlavne len démoni. V noci, vďaka týmto faktorom veľmi rýchlo našli dvoch démonov, lenže neskoro, boli už mŕtvi. Nevedia, kto ich zabil, lebo pach toho démona bol neidentifikovateľný. Čo je škoda. Každý by chcel poznať dôvod, prečo by niekto vraždil vlastných," poodhalila mi trochu vraždu.
"Nevieš, ako zomreli?" opýtala som sa jej.
"Že vraj boli prebodnutí, ale nemám toľko informácii. Povráva sa, že sa mohli zabiť aj navzájom, ale pach tretieho démona vylučuje túto možnosť," mykne plecom dievča. Pokývam hlavou. To je snáď jasné, že tretí démon bude ten, ktorý zabíja, ak tam nenašli jeho telo.
"Vďaka za informácie," uškrniem sa falošne na ňu. Tá mi odpovie úprimným úsmevom.
"Niet zač," zoskočí mi z lavice a ide za ďalšími, rozniesť im nočnú novinu.
Trochu ma prekvapilo, že v Yokai academy dokázal niekto zabiť démonov, keďže toto mesto je nimi preplnené. A ešte k tomu v noci.
Hodina prebehla, ako zvyčajne. Cez prestávku si ma nakoniec zavolal Hiroshi. Zastali mi myšlienkové pochody. Nechcela som sa s ním stretnúť hneď na druhý deň. Bála som sa. Napokon som sa postavila a došla za ním. Na môj údiv, bol s ním Kuro, ktorý sa tváril znechutene a Hiroshiho zabíjal pohľadom. Ten si ho ale nevšímal.
"No, čo by ste radi?" opýtam sa ich so slabým úsmevom.
"Prišli sme sa pozrieť, ako ti je," vykúzlil na mňa úsmev Hiroshi. Kuro a ho snažil schladiť pohľadom, ale nejako mu to nešlo. Odkašľal si teda. Hiroshi na neho zazrel. Kuro pristúpil ku mne.
"Počula si už o tom?" opýta sa ma vcelku chladne. Najprv som nechápala, o čom hovorí, ale potom mi to došlo. Prikývla som a mlčala.
"Chcem ťa len upozorniť, aby si si dávala pozor. Na škole bude rada vypočúvať žiakov. Je to len isté opatrenie," odvetí a začula som náznak jeho mäkkého hlasu. Bál sa o mňa.
"Kedy asi?" spýtala som sa ho. Pozrel mi červenými očami do tým mojich, tmavých.
"Asi o tri dni, preto dovtedy dávaj na seba pozor," s týmito slovami sa otočil a odišiel. Hiroshi chvíľu po ňom zazeral, kým nezahol do chodby, potom sa otočil na mňa.
"Z neho si nič nerob, asi ho príliš zamestnávajú prácou a potom je mrzutý," snažil sa odľahčiť situáciu, ale ja som len pokrútila hlavou.
"Ďakujem za starostlivosť, ale radšej choď. Bude zvoniť," rýchlo som sa vyhovorila a vnorila sa do triedy. Nemohla som, alebo lepšie povedané, nedokázala som byť s ním sama. Nie po tom incidente zo včerajška. Potom ma niečo napadlo.
Dopoludňajšie vyučovanie skončilo a všetci sa pobrali na obed. Teda, skoro všetci, okrem mňa. Rozhodla som sa vynechať popoludňajšie vyučovanie. I tak som nemala ani svoju zbraň, na ktorú som bola toľké roky zvyknutá.
Pomaly som sa zakrádala prázdnymi chodbami, aby som sa dostala von zo školy a prebehla k internátu. Všetko išlo hladko, až na tú udalosť pred školou.