close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Yokai academy- 29.kapitola /1.časť

26. října 2014 v 9:18 | Alex |  Yokai academy- poviedky
Blíži sa finále Yokai academy, teda jeho koniec. Toto je predposledná kapitola. Posledné dve budú najdlhšie kapitoly z celku, ktorý som napísala. Teda, ako ste na to už prišli, Yokai academy bude končiť okrúhlou 30. kapitolou.. Som rada, že ste vydržali tak dlho aj čakať. Tak si to užite dnešnú prvú časť 29. kapitoly ^^



Nasledujúci deň prebiehal ako vždy, až na tie kradmé Kurove pohľady, keď sme šli okolo seba na chodbe. Inak sa nič nedialo, čo by mohlo byť divné. A mám na mysli doslova nič. Dokonca ani Hiroshi sa za mnou nezastavil.
Deň prešiel k obedu, až k poobednému vyučovaniu. Tam ma prekvapilo, že Hiroshi so mnou nebol v páre. Namiesto toho si ma vyhliadla ďalšia z polodémoniek. Vtedy ma tak napadlo, že polodémonov som tu videla najmä ženy, ale skoro žiadneho muža.
Polodémonka mala na sebe plášť s kapucňou. Najprv som nechápala, prečo, kým si tú kapucňu nezložila.
Zo snehovo-bielych vlasov vytŕčali rovnako biele vlčie uši. Doteraz som si nevšimla ten biely chvost, ktorý vzadu zakrývala plášťom.
"Som Inubashiri. Môžeš mi hovoriť aj jednoducho Inu, čo znamená pes," rozhovorila sa celkom milým hlasom. Rozhodne mi pripadala hrozne zhovorčivá. Zrazu ma napadlo, že by mi mohla pomôcť s mojím problémom. Predsa len bola tiež polodémon.
"Som Yasuhino," predstavila som sa tiež. Inuin úsmev sa roztiahol ešte viac, až odhalila trochu špicaté očné zuby.
"Teší ma, Yasuhino!" podala mi ruku. Ja som jej ju tiež chcela stisnúť, keď sa zahnala po mne katanou. V popude som odskočila a vytasila čepeľ kopije. Inu si premerala moju zbraň a uškrnula sa.
"Zaujímavý kúsok. Ruky si však podáme, až keď ma porazíš v tomto malom súboji," vysvetlila, prečo sa mi zahnala po ruke.
"Ešte predtým než začneme, tak sa ťa chcem spýtať. Z ktorého druhu démona si?" dala som sa do bojového postoja, ktorý som získala inštinktívne od môjho vlastného démona.
Rozbehla sa na mňa a švihla smerom na moju hruď. Zablokovala som jej úder a naše zbrane sa do seba zakliesnili.
"Už smej aj tak začali, takže ťa informujem v priebehu boja. Moja démonia časť pochádza z vlkodlaka," zavrčala presne ako vlk a uškŕňala sa naďalej. Ja som len odfrkla.
Vykliesnila som si čepeľ, kopla jej do tupej strany katany a vrhla sa po nej.
Vyzeralo to, že ju pobavil môj priamy útok na telo.
Špičku čepele som jej namierila na srdce a chcela ju napichnúť. Ona, aj hoci sme boli veľmi blízko pri sebe, dokázala sa mi uhnúť do boku. Zozačiatku ma prekvapila jej rýchlosť, ale uvedomila som si, že má v sebe polku vlkodlaka, tak mi to už dávalo zmysel.
Švihla katanou zhora nadol a mierila na môj nechránený bok. Byť sama sebou nezablokujem to iba s čepeľou, ale démon do toho prudko zasiahol a prevzal kontrolu.
Zadnou nohou som švihla so boku, čo ma otočilo ku katane a okamžitým švihom rukou som zadržala katanu na čepeli. Pre istotu som si druhou rukou podoprela na tej tupej strane, aby som mala väčšiu silu na udržanie katany od seba.
Inu bola prekvapená. Bolo to badať na jej očiach. Zrenice sa jej zúžili a tak vynikla krvavočervená farba jej očí. Rýchlo sa však spamätala. Všimla som si, ako zastrihala ušami.
Zdvihla katanu a začala divo a drtivo útočiť.
Ten sled bodnutí a švihov bol natoľko agresívny, že som veľmi ťažko vyrovnávala svoje tempo s jej. Niekoľko ráz ma zasiahla, až som skončila s mnohými plytkými reznými ranami.
Na Inu ešte nebola badateľná únava, ale na mne už áno. Ona to zbadala, tak si ďalej udržiavala skoro rovnaké tempo, ale bolo vidieť, že trochu spomaľuje.
Využila som jedného pomalšieho útoku a dokopala démona k tomu, aby mi pomohol. Neochotne na to privolil a ovládol moje telo. Všetko zrazu nabralo iný spád.
-
"Bože môj," fučala Inubashiri, "to bol teda boj. Nemyslela som si, že aj polodémoni by mohli mať takúto silu a to som bola cvičená na boj s čistokrvnými yokai."
Hoci bola zadýchaná, unavená a po boji, dokázala naďalej rozprávať. Tá ma teda energie, pomyslela som si.
Sedeli sme oproti sebe a vydýchavali sme sa. Vyhrala som tento malý súboj, takže sme si podali ruky.
"Cvičená?" zaujalo ma to a pozrela som na ňu. Nadšene prikývla.
"Narodila som sa vlkodlačici a človeku- mužovi. Keďže ma porodila vlčica, tak som bola okamžite oboznámená s pravidlami nášho sveta. Dokonca moja matka patrila do klanu, lenže mala tam najnižšie postavenie. Sprvu ma chceli zabiť, ale vlčica ich presvedčila nech ma vycvičia. Napokon som, ale utiekla," rozprávala mi veselo svoj životný príbeh.
"Môžeš mi o tom povedať viac?" zaujímala som sa o to. Inu sa na chvíľu zamyslela a napokon s úsmevom prikývla.
"Dobre, ale stretneme sa o siedmej, v parku, pri najväčšom strome, ktorý je v strede parku," navrhla Inu a postavila sa.
"Dobre," potvrdila som návrh a tiež sa postavila.
"Tak dohodnuté," a s týmito slovami sa zamiešala do davu a zmizla mi z očí.
Pomaly som sa aj ja pobrala domov.
-
Bolo asi pol siedmej večer, keď som vyrážala z internátu.
Do parku som síce trafila, ale horšie bolo nájsť stred parku a hlavne najväčší strom. Všetky stromy boli obrovské, ale pošťastilo sa mi a našla som ten najmohutnejší a najväčší stromy, aký som kedy videla. Môj výraz prezrádzal čistý úžas.
"Tento strom môže mať okolo tisícpäťsto rokov. Je to démonický strom," začula som Inuin hlas. Odtrhla som zrak od stromu a začala hľadať pohľadom Inubashiri. Tá vyšla pomalým krokom spoza kmeňa stromu.
"Hovorí sa, že keď sa ho dotkneš vraj uvidíš alebo nejako zistíš svoju pravú podobu," dodala ešte zamyslene a napokon na mňa pozrela s úsmevom.
"Si tu nejako skoro, Yasuhino," oslovila ma a podišla ku mne.
"Myslím, že som tu akurát. I tak, kým som našla tento strom mi to trvalo," pohodila som rukou ku démonickému stromu.
"No, to vlastne stačilo iba sledovať démonickú auru," zachichotala sa Inu a ja som sčervenala od hanby. Potom mávla nad tým rukou.
"To je v pohode. Nie každého to napadne, takže nie si prvá a určite ani posledná, ktorá to nezisťovala podľa aury," snažila sa to radšej rýchlo zahovoriť. Zazrela som po nej a ona sa začala potichu smiať.
"No, to je nateraz jedno. Ty si chcela vedieť niečo viac o mne, že?" vrátila sa k pôvodnej téme, kvôli ktorej som prišla. Len prikývnem.
"Dobre, ale na oplátku mi ty povieš niečo o sebe," uškrnula sa Inu. Zamyslela som sa nad tým. Však moje minulosť nie je tajomstvom.
"Takže, niečo za niečo?" uškrnula som sa aj ja.
"Presne tak," prikývla.
"Dobre. Beriem," privolila som.
"Tak fajn, ale ešte najprv..." začala záhadným tónom. Nadvihla som zvedavo obočie. Inu ma schmatla za ruku a ťahala ma na druhý koniec.
"...si sadneme," dokončila s potlačovaným smiechom. Povzdychla som si a na tvári sa mi objavil krivý úsmev.
"Keď tak chceš," pokrčila som plecami a sadla si spolu s ňou na lavičku.
"No, niečo som už o sebe spomínala, že? Ako som sa narodila vlkodlačici a do ich kmeňa a potom, že ma začali cvičiť na boj s démonmi," začala rozvádzať viac.
"Prečo ťa začali cvičiť na boj proti démonom?" opýtala som sa. Pozrela na mňa s jej krvavočervenými dúhovkami.
"Pretože, ako polodémon mám menšiu silu, ako yokai, ale zase všetci polodémoni vedia výborne používať zbrane. Ale ty si najzvláštnejší polodémon, akého som kedy videla,"štuchla mi lakťom po rebrá. Myklo mnou a radšej som sa odtiahla trochu.
"Ako to myslíš 'najzvláštnejší polodémon, akého si kedy videla' ?" spýtala som sa jej, hoci som už vopred vedela odpoveď.
"Kvôli dvom podobám. Nikdy predtým som nestretla polodémona, ktorý by mal ľudskú a démoniu formu, hoci aj nie moc odlišnú od tej ľudskej. Ty si prvá," ukázala na mňa a jej oči žiarili v šere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama