close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Nepopísaná kniha

23. ledna 2015 v 17:57 | Alex |  Krátke poviedky
Mám tu niečo zaujímavé, čo pravdepodobne stojí za to si prečítať. Je to taká chvíľka, kým nič nepíšem.



"Dedo? Povieš mi aj dnes príbeh?" opýta sa veselým hláskom desaťročné dievčatko stojace v pyžame medzi dverami. Na hrudi stískalo hrubú čiernu kočenú knihu. Zobrala ju z dedovho nočného stoláka, lebo si myslela, že je to rozprávakova knižka. Lenže kniha nemala názon a ani nebola zapísaná vo vnútri.
Dedo sa postavil z kresla a podišiel ku dievčatku. Postrapatil jej vlasy a ona zvýskla od radosti.
"Odkiaľ máš tú knižku?" opýtal sa jej s úsmevom. Vôbec ju nekarhal za to, že m zobrala z izby knihu. Dievčatko však zvesilo hlavu a ošívalo sa.
"Z tvojho nočného stolíka," vyšlo z nej napokon.
"Dobre. Šup do postielky. Dnes ti poviem niečo zaujímavé," usmieval sa dedo. Dievčatko na neho zvedavo pozeralo veľkými očami.
"Čo také dedo?" dychtivo sa ho opýtalo.
"Najprv pekne do postielky," prikázal jaj dedo, ale stále sa usmieval. Dievčatko ho radšej poslúchlo.
Dedo si sadol na kraj postele a natiahol ruku. Dievčatko mu poslušne podalo čiernu knižku. Otvoril ju a ukázal jej tú knižku vznútra. Ono udivene vyvalilo oči na prázdne strany.
"Myslela som si, že to sú tvoje príbehy dedo," pomaly na neho pozrelo.
"Moja, nie všetko je také, aké sa zdá. Hľa, tu máš príklad na knižke, ktorú si mi priniesla. Na pohľad vyzerá zapísane, ale vo vnútri je prázdna. Tak je to dosťkrát aj u ľudí. Tvária sa inakšie, než naozaj sú," odvetil a prezeral si knihu v rukách.
"Dievčatko moje, ty si ako táto kniha..."
"Vyzerám plná, ale vo vnútri som prázdna?" preruší ho. Dedo sa zasmeje.
"Nie, nie," krúti hlavou. "Ty si ako táto kniha, pretože je nepopísaná, nepošpinená. Presne, ako ty. Si nevinná a čistá."
Dievčatko však nechápalo a len pozeralo na deda. On jej signál pochopil. Usmial sa na ňu a pohladil ju po vláskoch.
"Neboj. Raz to pochopíš."
-

O niekoľko rokov neskôr- Pohreb

Dievča stojí pri rakve a pozerá na svojho mŕtveho starého otca. K hrudi si tisne tú istú čiernu koženú knihu. Mala by povedať pár slov, ale mlčí. Po lícach sa jej ticho skotúľali slzy a položila mu na nehybnú hruď biely narcis.
Okamžite vyšla zo sály. Všetci po nej pozerali, ale videli len uplakané dievča. Ako vyšla von, v jej očiach sa zračilo pochopenie a odvaha. Vyvrátila hlavu dozora a pozerala na smutné nebo.
"Už som to pochopila, dedo," šepne do vetra. "Ale v jednom si sa pomýlil."
Na perách sa jej roztiahol úsmev.
"V tej dobe som už dávno nebola nepopísaná. Ty si do mňa zapísal nádherné slová a spomienky. Rovnako, ako do tejto knižky."
Otvorila knihu a nalistovala prvú stranu. Bola zapísaná nádherným písmom. Posledná veta končila slovami:
'Teraz je rad na tebe, aby si pokračovala vo svojom príbehu a nechávala túto knihu, rovnako ako tvoje srdce, zapisovať slovami a spomienkami.'
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ajka Ajka | 23. ledna 2015 v 22:21 | Reagovat

Naozaj nezvyčajný príbeh..ale fakt krásne opísané :))

2 Alex Alex | 24. ledna 2015 v 10:01 | Reagovat

Ďakujem pekne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama