31. března 2015 v 20:05 | Alex
|
A teraz už máme zaujímavý "baner" aj na Bez názvu! Rovnako ako nový je tento obrázok, tak prinášam aj novú časť z 1. deja Bez názvu, ktorá je v poradí už ôsma! Čo zistíme tu?
Hádka s Manym, našou ďalšou postavou. Nečakaný vývin a objaví sa na konci postava, ktorú istotne uhádnete, kto to je, ale naisto to budete vedieť až v ďalšej časti! Tak pekné čítanie! ^^
"Teda ma nepotrebuješ," odfrkol a chystal sa zliezť zo stromu. Preľakla som a a chytila ho za ruku. Zamrzne v polovici pohybu a vzhliadne na mňa. V jeho očiach bolo udivenie.
Zvyčajne, keď som ho urazila, nechávala som ho odísť. Lenže teraz to bolo iné. Potrebovala som niekoho pri sebe.
"Dobre, tak potrebuješ," nepotrebovala som nič povedať, on to vedel.
Zostal sedieť na konári a chytil mi ruku.
"Tak mi teda vysvetlíš, prečo je to zle?" jemne na mňa tlačil s odpoveďou. Chvíľu som mlčala, teda Many trpezlivo čakal.
"No, sprvu to akoby nebolo zlé. Bolo to iba nezvyčajné pre mňa. Nikto sa mi totiž v triede neprihovára," začnem s vysvetľovaním a Many iba počúva. "A teraz som ho pred chvíľou stretla na poli. No, a stalo sa niečo, nie práve príjemné."
Hovorila som posledné slová opatrne, ale Many sa aj tak ostražito vystrel. Zdalo sa mi, že je na mňa zaťažený. Akoby ma chcel chrániť pred všetkým.
"Nie práve príjemné? Nemôžeš mi to viac priblížiť?" hovoril pokojne, ale v jeho hlase som rozoznala odtieň hrozby. Pravdepodobne bol naštvaný, ale snažil sa to pravdepodobne predo mnou skryť. Avšak sa mu to moc nedarilo.
"No, skončila som pod ním a..." odmlčala som sa.
"A?" v tejto otázke sa už nezdržal ostrého tónu.
"Pobozkal ma," pošepnem hanblivo.
Očakávala som poriadny výbuch zlosti od Manyho, ale nič neprichádzalo. Zatvoril oči, chytil si palcom a ukazovákom koreň nosa a povzdychol si.
Nastalo napäté ticho medzi nami. Toto sa nám skoro nikdy nestávalo. Lenže teraz mi to prišlo iné. Nedokázala som to ticho prelomiť, takže sa len predlžovalo a napätie stupňovalo. To už nebolo dobré.
"Vravíš, že pobozkal ťa?" napokon sa ozval prvý Many. Ešte stále mal zatvorené oči.
"Á-áno," pritakám, ale aj prikývnem hlavou na dôraz.
Many otvoril oči a mňa striaslo pri jeho pohľade. Bol plný zlosti a rastúcej nenávisti.
"Kto je ten sviniar?" zasyčí ostrým hlasom.
Zdá sa, že naozaj všetko býva po prvý raz. Pretože toto bolo prvýkrát, čo som ho videla takého naštvaného. Fajn, nasraného.
"Mal by byť na tej lúke, pred týmto lesom, dosť ďaleko od nás..." zasekla som sa pri opisovaní polohy.
"Na čo ti to bude?!" zhrozene som sa ho opýtala, ale on už zostupoval dole zo stromu.
Rýchlo som ho nasledovala. Neviem, prečo, ale z jeho slov a tónu hlasu som vycítila, čo chce spraviť. Zabiť Dariena.
Nechápala som však dôvod. Bol to iba jeden bozk.
Trvalo mi dlhšie, než som chcela, zísť zo stromu. Many mal už predo mnou veľký náskok, tak som ho musela dobehnúť. Našťastie nijak nebežal, iba kráčal rýchlo, takže som ho zastihla.
Schmatla som ho za ruku, lenže sa mi vytrhol.
"Many!" zaskučala som a znova ho chytila za pažu. Zastavil a nazúrene po mne pozrel.
"Pobozkal ťa a ty si sa ešte k tomu nechala?!" zasyčal po mne úplne zúrivo, avšak tlmil hlas.
"Bolo to nečakané, nemala som sa ako brániť! Bol silnejší ako ja!" teraz som už aj ja vzkypela hnevom na svoju obranu.
Many si povzdychol a znova zatvoril oči.
"Takže tebe sa páči, keď ťa niekto zrazu pobozká?!" zavrčí úplne zbytočnú otázku.
"Čo si o mne myslíš, Many?! Že ma môže pobozkať hocijaký chalan, ktorý ma len tak stretne?!" vrátila som mu otázku. Zrazu sa zarazil.
"Naozaj bol silnejší, ako ty?" opýtal sa krotko.
"Áno," pritakám s prikývnutím hlavy.
Zrazu Many zmĺkne a podíde pomaly ku mne. Nakloní sa tvárou blízko mojej. Rukami ma oblapí okolo pásu, pritiahne k sebe a pobozká.
Vtedy som nevedela, ako rozoznám bozky od seba, ale ako na to spomínam, bol to chtivý, ale zároveň nežný bozk.
Zatlačila som mu rukami na hrudi, aby som ho odtisla, ale on si ma ešte viac pritisol k sebe.
Po chvíli odtrhol pery od mojich a prezeral si ma.
"Many?" zachripela som a pozerala mu príliš blízko do očí. Jeho pohľad ešte stále priťahovali moje pery.
"Odkedy sme sa spoznali si m priťahovala a páčila sa mi," zašepkal a položil si hlavu na moje plece. Stuhla som na mieste.
Za jeden deň ma pobozkali dvaja rozdielni chlapci. Také šťastie určite nemáte ani vy baby! Ale myslím, žeby ste nechceli byť v mojej koži.
"prečo si mi o tom nepovedal?" zašepkám vystrašene.
"Bál som sa, že sa prestaneš so mnou rozprávať," ozval sa jeho slabý hlas. Prišiel mi taký zlomený.
"Prečo by som sa mala s tebou prestať rozprávať?" spýtala som sa začudovane.
"Neodradilo by ťa, kebyže ti poviem, že som do teba zamilovaný?" bol úplne prekvapený.
Prečo by som sa mala od neho držať, kebyže mi to povie? Napadlo ma ako sprostú.
Zrazu mi to došlo. Zmenilo by sa správanie k tomu druhému a ak by sa mi nepáčilo, tak by som sa naozaj od neho odtiahla.
"Sprvu asi nie, ale ak by sa zmenilo tvoje správanie ku mne, tak neskôr možno," priznám sa napokon. Zacítim, ako jeho telo stuhne. Potom sa úplne uvoľní a presunie svoju váhu na mňa, že ma skoro povalí na zem, ale ja jeho váhu ako tak udržím.
"A takto to dopadne, ak upír sa zamiluje do vlkolaka," zachechtá sa neveselo na mojom pleci. Zmätene som zažmurkala.
"Čo? Upír? Vlkolak?" môj hlas bol o oktávu vyšší.
"Si vlkolak predsa, nie?" spýta sa ma udivene. Zalapám po dychu.
"Mala by som ním byť?" hovorím už priškrteným hlasom. Stiahlo mi totiž hrdlo.
"Máš taký pach," vystrie sa. Neopiera sa už o mňa, iba má ruky na mojich ramenách.
"To mi chceš povedať, že smrdím?!" spýtam sa ho neveriacky. Many si porazenecky povzdychne.
"Tak som to vôbec nemyslel! Proste..." zmĺkol. Ja som mlčala tiež a čakala na jeho odpoveď.
"Proste máš podobný pach, ako niektorí vlkolaci, ktorých poznám. Chápeš?" snažil sa mi to vysvetliť už plný zúfalstva. Napokon si povzdychnem ja.
"Fajn, chápem to, ale nie som vlkolak," odvetím rovnako strápene, ako on.
"Nemožné. Máš typický vlčí pach, ktorý je zmiešaný s tvojim vlastným," pokrútil nechápavo hlavou a pohľad upieral do mojich očí.
"Vravím ti, že ním proste nie som, to by som vedela, nie?" zamračím sa na neho.
"Nemusíš nutne vedome vedieť, že si vlkolak," ozve sa známy hlas. Obidvaja sa s Manym za ním otočíme.