close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Raz už mŕtva- 10.kapitola: Brat sem, brat tam

1. března 2015 v 10:07 | Alex |  Raz už mŕtva

A po mesiaci znova kapitola Raz už mŕtva. Teraz v poradí desiata! V minulej kapitole sa zrazu objavil Darienov starší brat, ktorý normálne nebýva doma skoro vôbec. Zrazu sa záhadne objaví! V tejto kapitole sa oboznámite s jeho povahou a nadšením. Spozná Diu, ktorá sa zhmotnila pred nimi. Nastane trapas v reštaurácii, kde sa rozhodnú ísť najesť. Tak, čo? Pripravený na pokračovanie?




10.kapitola: Brat sem, brat tam
"Vstávaj braček!" do izby vletí Darienov starší brat. Dokonca aj mňa vyľaká, čo je takmer nemožné. Vyzerá to, že on to dokázal.
"Čo to kur...?!" zanadáva Darien, keď mu do očí zasvieti ostré vychádzajúce slnko. Brat odhrnul záclony.
"No tak, Darien! Vstávame a ideme do školy!" hovoril tak nadšene, že aj mňa by z neho šľak trafil.
"Čo ti načisto preskočilo?! Však je sobota!" skríkol po ňom úplne podráždený Darien. Zrazu starší brat sa zarazil a jeho pohľad zosmutnel. Otočil sa a odišiel z izby bez slova.
Rozhorčený Darien pozeral na dvere, ktorými vyšiel, s otvorenými ústami. Ani ja som tomu nechápala. Čo ho to tak pochytilo?
"Dia?" zašepkal Darien a videla som, že jeho pohľad tápal po izbe. Ako vždy som sedela na skrini, tak som zoskočila a zjavila sa mu.
Prekvapene vydýchol, lebo tentoraz som si 'zhmotnila' obyčajné ľahké biele šaty.
"Čo by si rád?" usmejem sa a sadnem si na posteľ k nemu. Chytí mi ruku a vtisne na ňu bozk. Udivene zažmurkám, že čo ho to popadlo.
"Už nič. Iba som chcel vedieť, či si tu," pošepne s perami na mojej ruke. Povzdychnem si a prezerám si ho. Keďže sedel predo mnou polonahý, teda iba v trenkách, bolo ťažké nepozerať sa.
"Som tu vždy," zašeptám a usmejem sa na neho.
"Dúfam, že aj navždy," úsmev mi opätuje a pozrie do očí. Odrážala sa v nich čistá viera. Dostalo ma to. Nedokážem mu povedať, že mám iba tri mesiace na to, aby som mohla aspoň chvíľu byť s ním.
"Mal by si ísť za svojim bratom, nech nie je smutný tiež," druhou rukou mu prejdem po líci. Darienov úsmev sa ešte viac rozšíri a prikývne.
"Keď to hovoríš ty, tak asi aj to spravím," povzdychne si, ale úsmev mu to nestrie z tváre.
Vyskočí z postele a začne pobehovať po izbe, aby sa prezliekol. Snažila som sa nepozerať po ňom, ale niekedy prebehol popred mňa, že sa to proste nedalo.
"Ozaj, ty si mi nikdy jeho meno nepovedal," napadne ma až teraz, keď si Darien naťahoval cez hlavu tričko.
"Nie?" ozvalo sa nachvíľu tlmene, ako si ho natiahol.
"Veru nie," pokrútim hlavou.
"Liam," jednoslovne odvetí.
"Čo?" začudujem sa.
"Volá sa Liam. Divné mená máme, že?" zasmeje sa na tom a ide ku dverám.
"Práveže nie. Mne sa páčia," zaškerím sa a všimnem si jemného rumenca na Darienovej tvári.
"No, dobre. Idem dole za bratom. Ideš so mnou?" opýta sa ma a chytí kľučku dverí.
"Budem s tebou, ale nebudeš ma vidieť," postavím sa z postele a som za ním.
"Dobre," pošepne a otvorí dvere, hneď ako sa ja vytratím z jeho očí.
Ako sa otvoria dvere, začujeme zdola slabú hudbu. Darien sa zamračí a zídeme dole. Tam sa Liam vykrúca v kuchyni na hudbu, rovnako ako včera.
Darien ho neprerušuje, iba pozoruje. To jedlo naozaj dobre vonia, pomyslím si, keď zacítil vôňu vo vzduchu.
"Vyzerá to na praženicu," pošepnem Darienovi do ucha a on nepatrne prikývne.
Pomaly prejde ku stolu a sadne si zaň. Liam si ho ešte stále nevšimol v zápale tanca. Aby toho nebolo málo, začal si aj pospevovať. Povzdychnem si nahlas a vznášam sa nad stropom, aby ani jeden z nich neprešiel cezo mňa a nezažil šok.
"Ach, Darien! Nerob šoky!" vyskočil Liam skoro z kože, keď sa otočil a uvidel unudeného Dariena, sediaceho za stolom.
"Ty nedávaš pozor, nie ja," poznamená sucho Darien a oprie sa o ruku.
"Tiež pravda," zasmeje sa Liam a podá mu tanier s praženicou a chlebom.
"Kečup nemáme?" opýta sa ho Darien. "Mal by byť v chladničke."
"Hej? Ja som ho tam nezbadal," prekvapene odvetil Liam.
Darien sa s povzdychom postavil, otvoril chladničku a vytiahol odtiaľ okamžite kečup.
"Ech, asi som naozaj nebol dlho doma," trápne sa zasmial brat.
"Až príliš dlho," zavrčal Darien a znova si sadol za stôl.
Aj Liam si sadol ku stolu a začali spolu, ale mlčky raňajkovať. Povzdychla som si znova a rozhodla sa túto situáciu trochu oživiť.
Vyšla som cez dvere, kde som sa obzrela ešte pre istotu, či nikto nejde, a zhmotnila sa. Zaklopem na dvere. Chcela by som si práve teraz vychutnať ich udivené pohľady, keď im niekto takto skoro ráno zaklope na dvere.
Po chvíľke dvere otvoril Liam. Prekvapene na mňa pozeral a najmä si ma prezeral.
"Čo by si rada?" opýtal sa ma trošku sekane.
"Je doma Darien?" zatiahla som nevinným hláskom. Pomaly prikývne.
"Pravdaže je. Kto si, ak sa smiem spýtať?" naďalej si ma pozorne prezeral.
"Diana, Darienova priateľka," predstavím sa milo s úsmevom.
"Som Liam," zrazu už bol priateľskejší a podal mi ruku. Prijala som ju a potriasla si s ním.
"Kto je tam?" ozval sa Darien celkom blízko.
"Tvoja návšteva," spätne mu odpovedal mierne záhadne Liam.
"Návšteva?" začujem zamumlať Dariena a vidím, ako k nám ide.
Zarazene najprv zastaví. Ja sa na neho usmejem a on to nejakým spôsobom pochopí.
"Ahoj, Dia," podíde ku mne a objímeme sa, akoby sa nič nedialo.
"Ahoj, Darien," odzdravím ho.
"Nevedel som, že máš také pekné dievča, braček. Predtým si stále hovoril iba o tej cez net, čo ste mali vzťah," pobúchal ho po pleci Liam, keď sme sa pustili.
"Ach no..." odmlčí sa Darien a pozri do zeme.
"Ty si mal niekoho cez internet?!" zhíknem a tvárim sa urazene. Darien po mne nechápavo pozrie, zrazu mu to dopne. Všimla som si to na jeho tvári.
"Prepáč, Dia, že som ti to nepovedal," zatvári sa ospravedlňujúco. Usmejem sa, akoby sa nič nedialo.
"To sa ti ani nedivím. Asi som nudná, čo?" zasmejem sa a Liam so mnou.
"Na to som ani raz nepomyslel," naduje sa mrzuto Darien. Chytím ho za ruku a ten výraz nahradí široký úsmev.
"Už tu nepostávajme a poďme dnu," ozve sa Liam s úškrnom.
Darien ma potiahne za ruku dovnútra a Liam za nami zatvorí dvere.
Pravdaže vnútro domu už poznám, ako duch, ale predsa len sa snažím tváriť zvedavo, aby to neprišlo Liamovi podozrivé.
"Nedáš si praženicu? Práve raňajkujeme," navrhol mi Liam.
"Nie, vďaka. Doma som sa stihla naraňajkovať," zdvorilo som odmietla a sadla si za kuchynský stôl.
"Čo ťa sem tak zaviedlo? Ešte k tomu hneď z rána?" začal sa vypytovať Liam. Zvedavosť som si pripísala na zoznam jeho vlastností, ktorých tam bolo zatiaľ málo.
"Išla som sa iba prejsť. Keďže bývam neďaleko, tak som sa rozhodla, že zájdem sem. Niekedy Dariena chodím vytiahnuť von, po tej udalosti," posledné slová pošepnem.
"Udalosti?" nad tým slovom sa Liam zamračí. Pozriem po Darienovi. Zarazil sa a pomaly tiež na mňa pozrel.
"Áno, udalosti," prikývnem a pozriem, akoby zahanbene, do stola.
"Čo sa stalo, Darien?" otočí sa na svojho brata Liam. Ten si začne žmoliť ruky. Povzdychnem si.
"O tom dievčati z internetu viem. Rovnako tak, práve ja som sa dozvedela, že zomrelo," hovorím trochu tichšie. Striedam atmosféry. To sa mi nikdy v živote nepodarilo. Mala som chuť sa rozosmiať, ale tú som radšej držala na uzde.
"To je mi naozaj ľúto, Darien," pošepol Liam a sklonil hlavu. Darien nad tým mávol rukou.
"Prešli už hádam dva mesiace. Som v pohode," povie to tak ľahostajne, že mu dokonca aj ja uverím. Lenže jasne na vlastné oči som videla, aký je stále zlomený. Aj keď môžem aspoň tie tri nasledujúce mesiace stáť pri ňom.
"Prepáč, že si musel zostať sám v takom zlom období," povzdychne si Liam a opatrne pozrie na Dariena. Ten má na tvári kamennú masku.
"Nebol som dlho sám. Dia mi pomohla," povie milo, chytí ma za ruku a prepletie si so mnou prsty. Myslel to úplne vážne. Pretože ja som po mesiaci a pol prišla. Preto nebol dlho sám.
"Vidím, že máte celkom silný vzťah," poznamená pobavene Liam. Konečne môžem vyprsknúť smiechom, čo aj spravím. Obidvaja po mne prekvapene pozerajú.
"Čo ti je?" opýta sa ma zmätene Darien.
"Ále, nič," smejem sa ďalej. Liam, to pochopí a začne sa smiať so mnou. Darien si asi začal pripadať, ako u bláznov.
"Čo sa tu, sakra, deje?" opýta sa iba tak do vzduchu. Pravdepodobne.
"To nič, Darien," prestávam sa smiať, už iba uchechtávať.
"Soráč, Darien, ale jej smiech je nákazlivý," prestával aj Liam sa rehotať. Bolo to trochu blbé, nechať len tak Dariena, aby sa pozeral na to, ako sa smejeme.
"To vidím," namrzene po nás zazeral. Postrapatím mu vlasy a Liam vyprskne nanovo smiechom. Ja sa už nesmejem, iba usmievam. Darien sprvu po mne pozrie naštvane, potom jeho pohľad zmäkne.
"Čo keby sme šli do mesta? Spoločne? Do kina a tak?" skríkol zrazu Liam. Darienom myklo, mnou nie. Darien si povzdychol a tresol si hlavu o stôl. Zmätene som na neho pozerala.
"Ja v tom nevidím problém," pokrčím plecami.
"Ale ja áno," zaskučí Darien.
"Aj tak si prehlasovaný, braček. Choď obliecť, ide sa do mesta!" asi nejako takto môže vyzerať úplné nadšenie.

Vykračujeme si námestím. Liam je pred nami a jeho energický krok nás núti ísť rýchlejšie. Darien si celou cestou niečo hundre popod nos a ja to radšej nevnímam. Chytím mu ruku a stisnem mu ju. Pozrie po mne s nadvihnutým obočím. Trochu viac sa k nemu natisnem, však vyzeráme iba ako pár, nie?
"Čo je zlé na tom ísť s Liamom do mesta?" spýtam sa ho šeptom, aby nás nepočul Liam. Z Dariena sa znova vyderie povzdych.
"On zvyčajne ide len na disko alebo sa zdrať," zavrčí potichu.
"Zdrať?" na chvíľu som jeho výraz nepochopila, potom mi docvaklo.
"Ahá," ozvem sa inteligentne.
"Čo ahá?" nechápavo po mne hodil pohľadom Darien. Zachichocem sa trápne.
"Trochu som ťa sprvu nepochopila," odvetím a úsmevom. Ten sa iba zachechtá na mojom výraze a nežne si buchne hlavu o tú moju.
"Teda on ťa zvyčajne ťahal po baroch, ak som ťa dobre pochopila," poznamenám.
"Dalo by sa tak nazvať. Skorej sa stretol s partiou, pred ktorou ma strápnil a šli do krčmy. Mňa nechával samotného v meste," osvetlil mi to bližšie.
"Ach," povzdychnem si a stisnem mu ruku. Stisk mi Darien oplatí a pozrie pred seba, na Liama.
"Hej, decká! Čo keby sme zašli do reštiky na pizzu?" otočí sa na nás s úsmevom Liam. S Darienom pozrieme po sebe, akoby sme nevedeli, čo si myslieť o tom.
"Pod podmienkou, že žiadne pivo ani alkohol," povie tvrdo Darien.
Liam sa zamračí, akoby nad tým tuho premýšľal. Napokon prikývne.
"Žiadne pivo ani alkohol," potvrdí.
"Tým pádom, ja nemám žiadny problém," usmejem sa na nich obidvoch.
"Super! Poznám výbornú reštiku tu v okolí. Poďte!" zavelí Liam a zamieri do bočnej, preľudnenej ulice. Rýchlo sa s Darienom vydáme za ním, aby sa nám nestratil.

Vojdeme do mierne zadymenej miestnosti. Niežeby to tam smrdelo dymom od fajčenia. Práveže tam vyvoniavalo hrozne jedlo. Hoci som duch, dostala som obrovskú chuť na moju obľúbenú pizzu. Liam nás pobádal a sadli sme si ku stolu, blízko baru. Pozrel smutne smerom k vystaveným fľašiam, potom pozrel po Darienovi a nasadil úsmev.
"Žiadny alkohol," zopakoval si pre seba potichu Liam.
Prezreli sme si menu a s Darienom sme sa rozhodli pre tú istú pizzu, čo nás dosť pobavilo. Po chvíli prišla aj čašníčka vypýtať si od nás objednávku.
"Taakže, dvakrát šunkovú?" pozrel po nás Liam, aby si overil, že dobre hovorí. Prikývli sme mu na to. On nám odkývol hlavou. "A jednu hawai."
"Pitie alebo niečo iné?" pokývala hlavou čašníčka, kým si to zapisovala na lístok.
"Mne kolu, čo vám, decká?" kývol na nás Liam. Ja len pokrútim hlavou, že nič, rovnako tak aj Darien.
Čašníčka odíde od nás. Už budeme iba čakať. Sprvu priniesli Liamovi kolu a oznámila nám čašníčka, že jedlo bude hotové každú chvíľu. Tak sme trpezlivo čakali.
Asi desať minút od oznámenia, že to už bude, nám priniesli pizzu. Pustili sme sa do toho s chuťou.
A teraz prišla tá blbá časť. Ja som necítila chuť pizze. Vedela som, že ju jem, žujem aj tak na jazyk neprichádzala žiadna príchuť. Bolo to akoby ste žuli niečo, čo nemá vôbec chuť. Ale aj tak som sa tvárila, ako výborne chutí.
Takto sme pomaly jedli a Liam sa niekedy popri jedle napil. Nečakaný nástup sa mohol začať.
"TY!" skríkol škrekľavý dievčenský hlas. Darien s Liamom nadskočili na stoličkách. Ja som nehla ani brvou.
Začula som dupot podpätkov mieriaci k nám. Otočila som sa k prichádzajúcej. Bola to štetka. No, dobre, nemusela byť, ale... bola tak oblečená a namachlená.
"Katarine," ozval sa pokojne Liam. "Nečakal som ťa tu, zlatko."
Jeho hlas bol hrozne falošný a ten predstieraný pokoj. Ach.
"Nehovor mi zlatko ty..." začala nadávať. Preto som radšej tie nadávky prepočula.
"Čo sa tak čertíš? Však som ti nič nespravil," pokračuje naďalej Liam tým svojím pokojom. To však Katerinu ešte viac naštvalo.
"To si nepamätáš, ako si ma ponížil na verejnosti?! Pred celou mojou školou?!" kričala po ňom. Ostatní hostia pozerali k nášmu stolu. Chcela som pomyslieť na to, aby som bola neviditeľná, ale okamžite som tú myšlienku zahnala. Však predstavte si, že zrazu pred očami vám zmizne dievča.
"Ponížil? To by som ti nikdy nespravil, Katerina," pokrútil hlavou Liam a zamračil sa. Pozerala som mu do tváre, či zistím pravdu. Nehovoril ju. Teda to asi naozaj spravil.
"Nehraj sa na úbožiatko, ty špinavec!" zvreskla po ňom. Táto nadávka bola rozhodne slabšia než tie predchádzajúce. To musíte uznať.
"Aké úbožiatko? Ja ani neviem o čom hovoríš," mračil sa na ňu Liam. Dobre, ďalšia vlastnosť na jeho zoznam. Klamár.
Uvidela som, že ženská už stratila nervy. Schmatla jeho pohár s kolou a chrstla mu obsah do tváre. Liamom myklo a zostal zarazene sedieť. Katerine odpochodovala ako hrdá panička.
Zrazu celá miestnosť sa ozývala smiechom. Darien vedľa mňa sa tiež smial. Ja som na tom nevidela nič smiešne, ale uškrnula som sa aspoň.
"A tu to máš! Zaslúžil si si to," smial sa Darien.
"Ha ha, vtipné, braček," zavrčí Liam a utiera si tvár servítkami, čo priniesla mu čašníčka. Dokonca aj tá sa uškŕňala.
"Platíš brácha," odvetí Darien ešte so smiechom a postaví sa.
"Počkať! Ja som si myslel, že mi pomôžeš doplatiť!" vyvalil oči na neho Liam. Vyzeral byť vystrašený.
"Ty si nás pozval, tak si aj plať. Ďakujem za jedlo," mávne nad ním rukou Darien a ide ku vchodu. Postavím sa rýchlo tiež a idem za Darienom. Ešte súcitný pohľad hodím na Liama a ponáhľam sa ďalej.
"Prečo si mu to spravil?" opýtam sa Dariena von.
"Nezastávaj sa ho. Zaslúžil si to," zavrčí naštvane.
Chytím Dariena za ruku a stiahnem ho k sebe.
"I tak to nie je spravodlivé," zašepkám mu naliehavo.
"A je akože spravodlivé, keď podvádza, klame a ponižuje?!" otočí sa na mňa Darien. V tvári má úplne rozzúrený výraz. Zazriem po ňom, tak ako on po mne.
"Najprv sa upokoj, potom niečo mi vrav!" zavrčím po ňom. Zrazu skrotne. Jeho pohľad zmäkne a pozerá na mňa s otvorenými ústami. Dobre, asi ako duch mám väčší rešpekt, než naživo.
"Prepáč," šepne potichu a pozrie do zeme. Povzdychnem si a stisnem mu ruku.
"To je v poriadku. Len buď pokojný, dobre? Viem, že ho nemáš v láske, ale niekedy niektoré veci nebývajú vždy spravodlivé," pošepnem mu a objímem ho. Ten mi objatie vráti.
Ešte v objatí chvíľu stojíme, kým Darien nenavrhne, aby sme sa vrátili domov. Privolím.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama