21. května 2015 v 20:42 | Alex
|
A pokračujeme ďalej príbehmi! Avšak celkom neskoro, no predsa! Istú chvíľu som sa nevedela poriadne donútiť do písania, lebo kreslím aj Wolf's Parfum popri tomto všetko a to mi zaberá zvyčajne najviac času na prípravu ^^"
Túto časť som mala už dlho pripravenú, len som sa musela donútiť ju prepísať na pc, ale je tu! Takže čo sa dozvieme v tento kapitole? Máme tu opis kamarátka Hachiko. Hachiko aj jej kamarátku čaká zaujímavé prekvapenie v triede. Ale rozbehne sa to viac až v Part 7!
Príjemné čítanie.
Rýchlo som vyskočila u lavice a utiekla na záchod.
"No super," zašomrala som si pre seba, ako som sa snažil uhladiť si strapaté vlasy.
"Deje sa niečo, Hachi?" vošla na záchody aj moja spolužiačka, Lisa.
"Nie, nič. Iba som si neuvedomila, že včera bol štvrtok a nie piatok, ako som si pôvodne myslela," zavrčala som a pozrela na jej odraz v zrkadle.
Opierala sa chrbtom o zárubňu a so založenými rukami ma pozorovala.
Lisa bola ako ja. Taký chalan, ale bláznivá baba. Milovala hry. Bolo jedno, akého druhu. Spoločenské, počítačové, videohry. Proste gembler a ešte skoro stále v nich vyhrávala.
"Také niečo sa ti stalo prvýkrát," začala sa smiať a jej smiech sa ozýval v miestnosti. Odfrkla som a rovno po nej zazrela.
"Ozaj, včera večer mi Ari niečo spomínal," tvár sa jej rozjasnila. Jedna ohromná nevýhoda. Je Arianovou sestrou, takže, čo sa stane, to jej rozpovie. Musel jej povedať o Natsukiovi, povzdychla som si v duchu. Keď som jej pozeral so tváre, vedela som ,že mám pravdu.
"Čo také ti spomínal Arien" aj tak som sa spýtala, aby som to mala za sebou.
"Vieš, že si ani nepamätám? Viem, že len skoro celý čas nadával na nejakého chalana," premýšľala nahlas. Nadvihla som obočie v otázke.
"Ako vieš, že to bol práve chalan?" zaujímalo ma, i keď som vedela, že Arien určite nadával na Natsukia. Lisa pokrčila plecami.
"Podľa jeho nadávok už viem rozoznať na aké pohlavie nadáva," mávla nad tým rukou, akoby to nebolo dôležité. Pozerala som na ňu s otvorenými ústami.
"No čo?" všimla si môj zmätený pohľad.
Zazvonilo na hodinu.
"Radšej nič," pokrútila som hlavou. Ešte posledný raz som pozrela do zrkadla, či mám dobre vlasy a išli sme s Lisou do triedy, aby neboli problémy, že sme aj cez hodinu na záchodoch.
Hodiny ubiehali dosť pomaly. A hlavne nudne.
Pozerala som von oknom, kým ostatní sa zabávali, než príde triedna na hodinu. Zrazu všetci stíchli, tak mi bolo jasné, že triedna vošla do triedy. Potom sa rozľahlo, po triede, šepkanie. To sa mi nepodobalo, tak som sa obzrela.
Zarazila som sa a udivene pozerala na Natsukia. Tak fajn, tento deň začína byť čoraz horší, podráždene som v duchu zavrčala a rozvalila sa po lavici.
"Ľudia, možno trochu neskoro, ale máme nového spolužiaka," oznámila pokojne položila ruku Natsukiovi na plece. Triedna je dosť priateľská k nám.
"To je kto?" šepkali si po celej triede spolužiaci.
Mňa to moc nezaujímalo, teda aspoň som sa tak tvárila. Štuchla do mňa Lisa z lavice predo mnou. Otrávene som na ňu pozrela. Tá sa však stále pozerala po Natsukiovi.
"Čo je?" zavrčala som po nej. Lisa bola ešte chvíľu ticho, potom pokrútila hlavou, akoby vyháňala zlé myšlienky.
"Ach, no, ten fešák sa stále po tebe pozerá," šepla mi vzrušene a žmurkla po mne. Odfrkla som a letmo pozrela po Natsukiovi obklopeného dievčatami a pár chalanmi. Všimla som si jeho pohľad smerujúci ku mne, ale jeho očný kontakt prerušila jedna baba. Len som pokrútila hlavou a znova sa pozrela von oknom.
"Sadnite si na svoje miesta, decká. Natsukio, prosím ťa, predstav sa im. Otravovať ho môžete po hodine," hoci triedna bola priateľská, nemala rada, ak sme vyrušovali cez jej hodinu.
"Fakt sa musím predstaviť?" zatiahol ležérne Natsukio. Zaťala som dlaň v päsť. Ten teda vie, ako ma vytočiť aj bez toho, aby o tom vedel.
"Bohužiaľ musíš. Nechcem, aby vyrušovali počas mojej hodiny," ten ostrý tón, ktorý nahodila, ma neprekvapoval. Istým spôsobom aj ju dráždilo Natsukiove správanie.
"Tak fajn," povzdychol si a postavil sa pred tabuľu s rukami vo vreckách. Snažil sa vyzerať ležérne, ale jeho oči ho prezrádzali. Neustále mu behali po triede, akoby hľadal východ.
"Som Natsukio Fansiere. Bol som prednedávnom, teda predvčerom, adoptovaný z detského domova, kde som strávil detstvo. Bude mi sedemnásť asi o tri mesiace," s tým skončil. Hoci som vedela, že sme dvojičky, i tak ma prekvapovalo, žeby mal mať narodeniny v rovnaký deň, ako ja. Lisa sa prekvapene na mňa otočila.
"Čo je?" naznačila som jej perami, aby som bola čo najviac nehlučná.
"Nemá náhodou rovnaké priezvisko a podobné narodeniny, ako ty?" snažila sa šepkať najtichšie, ako vedela. Vtedy mi to došlo, že skoro celá trieda pozerala po mne. Chytila som sa za hlavu. Mala som chuť sa tresnúť o lavicu, ale to by narobilo priveľa hluku, tak som sa toho konania vzdala.
"Dobre, teraz si môžeš sadnúť na nejaké voľné miesto. Začnime hodinu. Otvorte si zošity a napíšte..." ďalej som už nedávala pozor. Natsukio si totiž okamžite sadol ku mne. Všimla som si, že si trochu vydýchol. Tak predsa nie je taký frajer, ako sa zdá. Slabo som sa uškrnula a sklonila nad zošit. Radšej som si začala písať poznámky, lebo triedna ide rýchlo s učivom. Na nikoho nečaká.
Natsukio ma drgol, tak som sa pomýlila v písaní. Potíšku som zavrčala a zazrela po ňom. To upútalo aj Lisu sediacu predo mnou, lebo sa kúsok natočila ku mne a počastovala ma zvedavým pohľadom. Len som pokrútila opatrne hlavou a Lisa sa otočila normálne, ako sedáva. Natsukio ma znova drgol. Tentoraz som sa zdržala zvukových reakcií a len na neho nasrdene pozrela. Slabo sa na mňa usmial a posunul mi útržok papiera. Pokrútila som hlavou, že nie teraz. Pohol rukou bližšie ku mne. Chcel, aby som si to prečítala stoj, čo stoj. Povzdychla som si a prevrátila oči stĺpkom. Pritiahla som si k sebe ten útržok. Nenápadne si ho prečítala.
Som rád, že zariadili to, aby sme boli v spoločnej triede. A smajlík.
Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa prehrýzť tým zlým pocitom, že niekto to pripravil.
Znova som začala si písať poznámky, lebo ma to odpútavalo od prítomnosti Natsukia.
Znova do mňa drgol. Zavrčala som a radšej sa neotáčala. Zacítila som, že sa ku mne naklonil príliš blízko. Posnažila som sa odtiahnuť na bok.
"Odpíš niečo, prosím," nahodil prosebný hlas neviniatka. Stisla som v ruke pevne pero a druhú ruku zatla v päsť. Povedzte mi, prečo som ho tak začala nenávidieť. Niečo som tam načmárala typu: Neotravuj ma! A posunula mu papierik späť, keď práve zazvonilo na koniec hodiny. Vydala som zo seba vrčivý zvuk a tresla si opatrne hlavu o lavicu.
"Hachi! Ty čo robíš?" otočila sa vyjavená Lisa. Nadvihla som hlavu a pozrela na ňu.
"Dáš mi odpísať poznámky? Nestihla som asi všetko, čo som mala," povzdychla som si a so psími očami sa zahľadela na Lisu. Tá mi s povzdychom podala zošit.
"Čo si robila, že si to nestíhala?" zaujímalo ju. Letmo som zazrela po Natsukiovi, okolo ktorého sa práve utvorila skupinka dievčat.
"Tento tu ma otravoval," zašepkala som a ukázala palcom na neho. Lisa udivene zdvihla obočie.
"Aký je vlastne medzi vami vzťah?" spýtala sa a podoprela si hlavu rukou, ktorú si položila na moju lavicu.