15. června 2015 v 22:29 | Alex
|
Po dlhšom čase znova niečo na čítanie. Naposledy sme tu mali mangu! Tá mi však teraz trochu trvá, tak ma ospravedlňte ^^". Rovnako mi aj pridanie vôbec nejakého príbehu dalo zabrať, hoci neviem prečo (lenivosť). Ale tak aspoň niečo tu je!
Dnešnou časťou skončíme Bez názvu- Dej 1: Predstavení a ďalšiou časťou začneme Dej 2: Lovení.
Takže čo sa dozviete? Kto vyšiel spoza stromov, hoci už môžete mať nejakú tú predstavu. Nevraživosť medzi dvoma ľuďmi. Ich prvé stretnutia a sľúbenie pomoci.
Prajem krásne čítanie!
Spomedzi stromov vyšiel Darien. Many nasrdene zasyčal na neho. Prekvapene som po ňom hodila pohľadom.
"Ale no. Nemusíš byť hneď taký nepriateľský, ostrozub," zazubil sa Darien.
"Bastard jeden," zareagoval nenávistne Many. Prebodávali sa navzájom pohľadmi. Pomaly som už tú atmosféru medzi nimi nezvládala.
"Čo sa to tu, sakra, medzi vami deje?!" zvolala som a pritiahla všetku pozornosť na seba.
Zrazu som mala ten pocit, že sa na mňa pozerajú dva dravce, ktoré si prezerajú svoju korisť. Striaslo ma od toho pocitu.
"Nikdy neukazuj pred bastardom svoje slabiny," šepol mi Many a stisol mi plece.
"Zase nebuď taký úzkoprsý," zaznel pobavene Darien.
"Vyberanie slov ti moc nejde," snažil sa mu to oplatiť Many.
Darien sa na neho zamračil a vyceril zuby. Tak taká prkotina to nebola, keď som si všimla na ňom práve ostré očné zuby. Teraz ch totiž ceril na Manyho a prikrčil sa pri tom.
"Hej, hej, chalani! Stačí! Obidvaja!" to posledné slovo som zvreskla, lebo to vyzeralo, že po sebe skočia.
Zarazili sa a hodili po mne pohľadom. Tentoraz ich pohľad bol ešte dravčí. Rozhodla som sa tie pohľady ignorovať, hoci moje srdce tĺklo ako o život.
Tí dvaja sa pomaličky vystreli a prezerali si ma.
"Čo sa to tu, sakra, deje" snažila som sa hovoriť vyrovnane. Naozaj som cítila, že nemám im ukázať slabosť.
"Nevidíš? Chystám sa ho zabiť," zachripel Many ironicky.
"Prečo?" pozrela som po ňom zamračene. Jeho tvár bola úplne napnutá a čeľusť mal stisnutú.
"Za to predtým a o dôvod viac, keď viem, že je bastard," odpľul si a znova nespúšťal oči z Dariena. Aj ja som na neho presunula pohľad.
On bol však úplný opak Manyho. Mal uvoľnený postoj, ale jeho ostražitý pohľad pozoroval Manyho.
"Ale, ale, ostrozub. Nebuď taký unáhlený, aj tak by si ma nedokázal zabiť," vysmial sa mu Darien.
Nechápala som však ich prezývky. Bastard. Ostrozub. Zamračila som sa ešte viac.
Many sa už chcel po ňom vrhnúť, ale položila som mu ruku na hruď. Zacítila som, že úplne stuhol.
"Čo má toto znamenať?" zavrčala som už úplne rozhodným a nasrdeným hlasom. Darien sa znova uškrnul a Many narovnal.
"Čo toto?" uťahoval si Darien. Strelila som po ňom nahnevaným pohľadom.
"Pekne mi vysvetlite situáciu, ktorá medzi vami nastala. Bastard. Ostrozub. Radím vám vysvetľovať," musím sa priznať, že som reagovala dosť podráždene.
Avšak ani jedného môj postoj nijak nerozhodil. Nevýhoda toho byť neustále nepríjemná. Neprekvapíte tým už potom nikoho.
Darien sa zasmial. Many zase sa napol viac.
"Temperamentná si viac ako dosť, ako vidím," uškrnul sa Darien.
"Keď pred tebou sa odohráva niečo, čomu nechápeš a súvisí s tebou, tak je jasné, že chcem vedieť, čo sa deje," zavrčala som na neho.
"Však fajn, fajn," zdvihol ruky do gesta, že sa vzdáva. Many zatiaľ iba mlčal.
"Takže?" založila som si ruky vbok.
"Už ti niečo povedal on sám, že si vlkolak a o sebe zmienil, ako o upírovi. Ja by som sa mohol nazvať hybridom. Lenže tie názvy nie sú tak úplne oficiálne pre nás. Ostrozub je upír. Bastard je hybrid. Beštia je vlkolak," hovoril už bez pobavenia a sadol si na zem ku stromu.
"Dobre, prečo by som teda mala byť tým vlkolakom?" opatrne som si sadla aj ja na zem. Many zostal stáť.
"Vieš, čo som ti hovoril o tom sne?" zdvihol ukazovák Darien.
"Sen?" ozval sa na to Many. "Aký sen?"
"Pre teba nič zaujímavé, ostrozub," odvrkol mu Darien. Many len zasyčal.
"Prestaň Many!" Máš na mysli ten sen, kde vidíš dievča s rovnakými očami, ako mám ja, a následne na to vlak?" ozrejmila som ako- tak ten sen, aby Many nešomral, že o ničom nevie.
"Áno, ten. Až na to, že naozaj to dievča si bola ty, rovnako aj vlkom, a ten sen bola skutočnosť. Iba som ti to musel podať nenápadne," prikývol na to Darien. Many iba vypleštil oči.
"Akoby som ti mohla byť ja?" zasmiala som sa neveriacky.
"Zapamätal som si tvoj pach, takže veľmi ľahko," mykol plecom ľahostajne.
"Aj ja som ťa kedysi videl vo vlčej podobe," priznal sa Many a pokračoval: "Bolo to asi pred piatimi rokmi. Zažila si pravdepodobne svoju prvú premenu. Utekala si tadiaľto a v behu, so slzami v očiach, si sa premieňala. Ja som len kontroloval územie, keď som ťa našiel. Neskôr si bola už bezvládna po premene. V ten deň som ťa aj odniesol domov."
Pozerala som na Manyho vyhúkane, ako to rozprával.
"Ja som zase Manyho stretol pred nedávnom. Vyhrážal sa mi, že ak stiahnem na teba ruku, tak ma nájde a zabije. Ja som sa mu, pravdaže, otvorene vysmial. Vtedy si ma však začínala zaujímať. Zrazu som ťa stretol, jednu noc. Myslel som si, že si ma budeš pamätať, ale nič také sa nedialo na druhý deň v škole," povedal svoju verziu aj Darien. Ja som iba vyvaľovala oči.
"Chlapci, ja z vás mám guláš v hlave," povedala som po dobrej chvíli ticha.
Darien vybuchne smiechom. Many iba prskol a chichotal sa.
"A je jedlý ten guláš z tvojej hlavy?" spýtal sa ma so smiechom Darien. Tak pri tejto otázke som sa musela aj ja usmiať.
"Bohužiaľ, nie," odpoviem so slabým úsmevom. Lenže začalo mi to vŕtať v hlave.
"Chlapci," ozvala som sa potichu. Tí dvaja na mňa zvedavo pozreli.
"Áno, Lesia?" usmial sa na mňa Many.
"Prečo som práve ja vlkolakom?" pozrela som do zeme a mračila sa. Many podišiel ku mne a objal ma. Na to Darien temne zavrčal.
"Nikto z nás nevie, prečo sme sa stali týmito bytosťami, tak odlišnými od človeka. Proste nám ver. Nevymýšľame si s týmto," prihováral sa mi milo Many a objímal ma.
"Ak budeš chcieť, môžeme ti ukázať podstatu bytia vlkolaka a ostatných bytostí," dodal Darien, keď sa ku mne priblížil a chytil ma za ruku. Many ticho zasyčal na neho. Povzdychla som si. Tak títo dvaja spolu asi nikdy nebudú vychádzať, pomyslela som si uťahane. Dnes toho bolo na mňa priveľa.
"Pomôžeme ti, Lesia," šepol Many a Darien prikývol.
"Ďakujem," šepla som a zatvorila oči. Treba odpočívať predsa.