close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

(Ne)správna láska- Part 9

22. listopadu 2015 v 16:36 | Alex |  (Ne)správna láska

A máme tu ďalšie pokračovanie (Ne)správnej lásky! Rozhodla som sa, že sa budem teraz najmä tomuto príbehu venovať. Nie je síce tak blízko koncu, ale zároveň sa pomaličky, ale isto blíži do cieľa. I keď je tomu bližšie Raz už mŕtva. I cez to chcem najviac rozvinúť a dokončiť práve (Ne)správnu lásku. Takže, čo sa dozvieme v tejto kapitole?
Nepríjemné myšlienky a bojazlivosť je všade! Aspoň kúsok sa otrieme o zoznámenie sa s tmavou minulosťou Hachiko, keď ju znova zachráni Lisa. Však inak by to neboli najlepšie kamarátky, čo?
Užite si čítanie!



Arian nadvihol obočie v otázke.
"Ty nevnímaš, ako sa k tebe správa, či ako sa na teba pozerá?" opýtal sa ma udivene. Zamračila som sa na neho. Pomaly sa mi vynorila spomienka spred pár hodín, kedy mi Natsukio vyznal lásku.
"Hádam nemáš na mysli to, že je do mňa zamilovaný?" šepla som potichu a pozerala pred seba.
"Áno, presne to mám na mysli. Avšak za jednu vec, by som mu mohol poďakovať," Arian teraz povedal niečo, čo ma dosť šokovalo.
"Prečo by si mu mal ďakovať? Teda skorej, za čo by si mu mal ďakovať?" neodpustila som si túto otázku na neho. Arian sa neveselo zasmeje.
"Tým, že sa ti vyznal, mi dodal odvahu, aby som ťa pobozkal a ukázal ti svoje pocity. I keď, za to, že sa ti vyznal by som mu najradšej vrazil," odpovedal mi na otázku.
Zamrzla som na mieste. Za deň dve vyznania. Najprv od vlastného brata, ktorý sa objavil prakticky iba pred dňom a od Ariana, ktorého poznám hrozne dlho a pomohol mi. Moja myseľ mala blízko k výbuchu.
Znenazdania som sa postavila a gitaru položila na miesto, kde som sedela.
"Ha? Čo sa deje? Kam ideš?" vyjavene na mňa pozeral, keď som si dávala na seba mikinu a ľahkú bundu.
"Idem domov," odvetila som sucho a schmatla ruksak.
"Tam bude Natsukio," hovoril neveriacky a v hlase mu bolo cítiť ľahké podráždenie.
"Tak sa zatvorím pred ním do izby," zamrmlala som predtým, než som zabuchla dverami na skúšobni a vypochodovala z budovy.
Hoci som povedala Arianovi, že idem domov, nemala som na to odvahu, aby som videla Natsukia. Znova som sa ocitla tam, kde predtým, než som vrazila do Ariana. Bezcieľne som sa túlala námestím, kým neodbilo sedem hodín večer.
"Ach, mala by som ísť domov," zamrmlala som si pre seba a ďalej kráčala mestom. Domov sa mi práve ísť nechcelo, tak som to zobrala najdlhšou cestou- cez park.
O parku sa vždy hovorilo, že sú tam zlé partie a rôzne prepadnutia. Tú časť o zlých partiách som spoznala na vlastnej koži. Ocitla som sa medzi nimi, keď si moja mama našla nejakého priateľa.
Kým som bola zamyslená, nevšimla som si, že ma prenasledovala a obkľúčila jedna partia. Dosť známa partia závislá na drogách a prepadoch kvôli peniazom.
"Ale! Nie je to Hachiko?!" skríkol jeden z vodcov. Práve ten, ktorý ma mal pod palcom, keď som bola medzi nimi. Zastala som a obzrela sa. Stáli okolo mňa vo voľnejšom kruhu. Zamračila som sa.
"Peniaze pri sebe nemám, tak vypadnite," zasyčala som na nich nevrlo. Ozývalo sa tiché pochechtávanie.
"Takto sa správa ku starým priateľom, Hachi?" podišiel ku mne ten chalan, ktorý ma spoznal ako prvý. Zazrela som po ňom. Vo mne sa začala zbierať podráždenosť z predošlých hodín.
"Vy nie ste a nikdy ste neboli moji priatelia. Ťahali ste ma iba ku dnu," zaujala som nepriateľský postoj. Chalan sa rozosmial.
"Tak sme neboli tvoji kamoši, hovoríš? Neochraňovali sme ťa pred bolesťou? Nepomáhali sme ti náhodou v problémoch? Dávaj si pozor na hubu, čo hovoríš, ty suka!" zavrčal na mňa cez stisnuté zuby a v ruke sa mu objavil otvárací nožík. Ozývali sa pokriky od deciek z bandy.
"Och, to ste už začali s ozbrojenými prepadnutiami?" predchádzajúce vety som nebrala v úvahu. Nadvihla som znechutene obočie a pousmiala sa. Chalana to neskutočne vytáčalo, čo bol môj zámer.
"Hachi? Nečakala by som ťa tu," ozval sa známy hlas. Letmo som sa obzrela ponad plece.
Lisa si to spokojne mierila ku mne do obkľúčenia. Partia na ňu vyvaľovala oči.
"Lisa? Čo robíš?!" aj ja som na ňu úplne neveriacky pozerala.
"Čo by som mala robiť? Idem k tebe nie?" nadvihla flegmaticky obočie.
"Uvedomuješ si, v akej som situácii?" opýtala som sa jej už skoro podobne flegmaticky, keď som si spomenula čo trénuje. Jiu jitsu, aikido a sebaobrana robí s človekom svoje. Nielen hráčstvo.
"No, kebyže si to neuvedomujem, tak nespravím, čo som spravila," usmiala sa na mňa milo. Vtedy som úplne pochopila, že je schopná ich nakopať, ak ju naštvú. A vidieť naštvanú Lisu je vzácnosť, lebo tie jediné pocity nedáva najavo.
"Čo tu chceš, ty fľandra?!" zvreskol po nej chalan s nožíkom. Začal byť nervózny z toho, ako si tu Lisa spokojne vykračuje, akoby sa nič nedialo.
Otvárala som ústa, že mu vynadám, ale zastavila ma Lisina ruka, ktorú som pocítila na pleci. Udivene som na ňu pozrela. Oči jej horeli túžbou niekoho zbiť.
"To hovoríš mne?" opýtala sa ho úplne flegmaticky, hoci jej pohľad hovoril opak.
"Áno, ty štetka!" zasyčal na ňu chlapík, ale hlas sa mu triasol, rovnako ako ruky, od nervozity.
"Tebe už dobre lezú na mozog tie drogy, počúvaj. Asi si ma nepamätáš z predchádzajúceho stretnutia, čo?" zarazila som sa, keď to Lisa vyslovila. Po chvíľke ma striaslo. Túto časť minulosti som si už nikdy nechcela pripomínať. Jediná svetlá chvíľa toho, bolo, ako ma Lisa s Arianom zachránili. Vtedy Lisa dobila vodcov partie skoro do krvi od hnevu.
"Počkať! Čo? Z predchádzajúceho stretnutia?" chalan na ňu vyvalil oči. Ja som tentoraz mlčala, pretože Lisa mala hlavné slovo.
"Naozaj ti feťáctvo udrelo do hlavy, keď si nepamätáš príchuť prehry," uškrnula sa zlovestne Lisa. Začínala som sa jej báť. Chalan mal vypleštené oči a ustúpil dozadu. Aj on sa jej bál.
"Ty si ten démon!" šepol úplne rozochvene po chvíli a ešte viac ustúpil. Kruh okolo nás začal šumieť od tichých rozhovorov.
"Čo keby sme si to zopakovali? Čo povieš?" Lisin sadistický výraz a pukanie hánkov hovorili za všetko. Nech sa už okamžite stratia.
"Nie! Vďaka!" zaškriekal chalan. Úplne sa preľakol. Otočil sa na päte a zdrhol. Na to ho nasledovala celá partia.
"Zbabelec," odvrkla nevrlo a zamračila sa. Prišla mi nespokojná s tým, že sa nemohla s nimi pobiť.
"Ja by som na ich mieste tiež zdrhla. Aj keď si moja najlepšia kamarátka, teraz som sa ťa bála aj ja," poznamenala som a Lisa sa na mňa pozrela s nadvihnutým obočím.
"Ja nemôžem za to, že ste zbabelci," zamrmlala potichu a otočí sa.
"Poď. Odprevadím ťa domov," povzdychla si a chytila ma za ruku.
Nasledovala som ju, hoci sa šlo ku mne domov. Cestou sme mlčali. Lisa sa ma nič nepýtala. Za toto tiché porozumenie som ju zbožňovala. Nikdy sa nič zbytočne nevypytovala, proste pomohla.
Po chvíli sme sa ocitli pred barákom, v ktorom som bývala.
"Tu ťa opúšťam. Nabudúce už cez ten park nechoď," odvetila pri odchode a priateľsky ma potľapkala po pleci.
"Vďaka. Čau," rozlúčila som sa s ňou. Iba mi kývla rukou a usmiala sa. Pomohla mi síce v parku, ale pravý boj má začať, keď vojdem do bytu.
Nadýchla som sa zhlboka a otvorila si vchodové dvere, zavolala výťah a čakala naň. Vo vnútri sa mi skrúcali všetky vnútornosti. Nechcela som sa postaviť pred Natsukia.
Z myšlienok ma vytrhol príchod výťahu. Prehrabla som si vlasy a ešte raz sa zhlboka nadýchla. Nastúpila som do výťahu a stlačila príslušné poschodie. V hlave mi vírila iba jedna myšlienka: Nechcem sa postaviť Natsukiovi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama