close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Bez názvu 2/1.časť

15. dubna 2016 v 14:40 | Alex |  Bez názvu

Dnes vám prinášame pokračovanie príbehu Bez názvu ^^ Tentoraz sa nachádzame už v 2. deji, ktorý nesie názov "Lovení". A práve preto, že začíname druhý dej, sa bude meniť ikonka s názvom príbehu ^^ ale to bude až v druhej časti. Zatiaľ je tu naša stará dobrá ikonka, ktorú sme dlho nevideli! Enjoy!



Posledné dni a týždne do mňa striedavo hučali Darien a Many. Učili ma ako ovládnem svoje vlčie ja. Lenže mali to so mnou príliš ťažké. Akoby som ani vlkolak nebola.
"Dnes začneme aspoň s polopremenou. Hoci si tie predchádzajúce moc nezvládla," povzdychol si a chytil si koreň nosa ukazovákom a palcom.
"Nemýlite sa náhodou vo mne? Čo ak nie som vôbec vlkolak, ako si vy dvaja s Manym myslíte?" rozsiala som pochybnosti, na čo však Darien moc nereagoval. Vzdychla som si s vrčaním a odvrátila od neho pohľad. Akoby ani pochyby nedokázal mať.
"Počkaj! Zavrč ešte raz, ako pred chvíľou," otočil sa na mňa plný nádeje. On už fakt nepozná medze, pomyslela som si podráždene a popri tom nevedomky zavrčala.
Darien zvýskol od radosti a ja som skoro vyskočila z kože.
"Čo mi chceš privodiť infarkt?" odvetila som naštvane. Ten len ďalej jasal. Ja som nad tým pokrútila hlavou.
"Tak tento základ sa konečne podaril!" stále hovoril úplne nadšene. Ja som tú radosť rozhodne s ním nezdieľala.
"Ja tie základy, ktoré odo mňa chcete, viem! Ale ako človek!" odsekla som mu stále podráždene. Na to zatváril samoľúbo.
"Lenže ako vlkolak to môžeš mať omnoho lepšie, než ako človek," ak túto vetu nezopakoval už minimálne stokrát, tak ani raz.
Povzdychla som si a zamračene na neho pozerala.
"Tak môžeme začať s touto lekciou alebo môžem ísť?" snažila som sa ho vyprovokovať k tejto časti cvičenia, aby som to mala čo najrýchlejšie za sebou.
Darien nasadil zamračený výraz a niečo si pre seba zašomral. Našťastie som to nepočula.
"No tak fajn. Začneme," zavrčal hlbokým a drsným hlasom hybrida. Nepredvádzaj sa, pomyslela som si počas toho, ako som ho pozorovala, čo ide robiť.
"Základ už poznáš. Lenže stále si viac človek, ako vlkolak. Ale zase od obyčajných ľudí si viac vlkom. Takže si proste niečo medzi vlkolakom a človekom..." začal mi vysvetľovať, na akej úrovni sa nachádzam, ale to ma nebavilo, tak som ho prerušila.
"Prejdeš už na podstatu veci?"
"Neskáč mi do reči a všetko sa dozvieš," povzdychol si mrzuto. Obidvaja sme už s týmto boli otrávení. Ja som nevykazovala žiadne výsledky ohľadom vlkolactva a mňa to už prestávalo baviť. Mala som pocit, že si skorej vymýšľajú.
"Proste tým, že sa polopremeníš by sme ťa mali posunúť ku vlčej stránke tvojho ja," vysvetlil to už úplne s povzdychom. Asi si všimol ten môj znudený výraz.
"Dúfam, že aspoň táto časť sa ti podarí," znova si povzdychol nahlas a pozrel mi do očí.
"Dokážeš mi predviesť polopremenu?" opýtala som sa ho zvedavo. Doteraz mi ani jeden neukázal svoje pravé schopnosti. Teda nadprirodzené.
Darien na mňa udivene pozrel.
"Prirodzene," prikývol mi na to a na chvíľu nastalo ticho.
Zatvoril oči a zhlboka sa nadýchol. Zrazu sa mu svaly napli na rukách aj krku. Narástli mu pazúre a hlboko zavrčal. Potom pozrel na mňa.
Jeho bielko bolo čierne a dúhovka ostro červená. Cúvla som o krok, na čo on zavrčal znova a vyceril zuby. Zablysli sa mu dlhé tesáky.
"Necúvaj a ani nedaj najavo svoj strach. Moje telo na to reaguje citlivo, takže by som ťa mohol aj nechcene zabiť, ak sa pohneš ešte o krok ďalej," upozornil ma hlbokým hlasom.
"Teda tvoj inštinkt je zameraný na strach koristi?" opýtala som sa ho užasnuto.
"Niečo také. Proste moje telo vyštartuje vtedy, ak zacítim strach toho druhého. Sám sa potom spraví korisťou," vysvetlil to trochu a viac a "vrátil" sa do ľudskej podoby.
"Majú to aj vlkolaci tak?" bola som celkom na to zvedavá. Na to mi iba pokrčil plecami.
"Práveže neviem. Zistíme to jedine vtedy, ak sa dostaneš aspoň do polopremeny," pozeral po mne a založil si ruky vbok.
"Ako sa mám vlastne polopremeniť?" spýtala som sa ho bezradne.
"Noo," zatiahol Darien a zmĺkol. Pravdepodobne premýšľal.
"Zvyčajne premena aj polopremena prebieha za pomoci silných emócií. Najviac používaný je hnev. Proste myšlienkami prebudíš svojho vlka a spomenieš si na niečo zlé. Zo všetko pomáha pri tom," snažil sa mi to vysvetliť, ale na jeho tvári bolo vidieť, že si je neistý svojím vysvetlením. Povzdychla som si.
"Môže postačiť aj predstava premeny?" opýtala som sa ho radšej tak jednoduchšie. Ospravedlňujúco na mňa pozrel.
"Na začiatok by to mohlo postačiť," prikývol mi na to. Kývla som a zatvorila oči.
Bolo ťažké si predstaviť premenu, keďže jedinú premenu vlkolaka som mohla vidieť v hororových filmoch. Iba toto bol záchytný bod, tak som sa ho držala, čo najviac.
Začala som si predstavovať, že sa mi menia oči, predlžujú očné zuby a rastú viac pazúry. Avšak nič som necítila, žeby sa dialo. Dokonca sa mi zdalo, že si Darien povzdychol.
Vtedy to prišlo. Naštvala som sa. I keď neviem z akého dôvodu. Alebo som ho vtedy nevedela okamžite. Cítila som v sebe hnev z vlastnej bezmocnosti.
Zavrčala som a pach strachu ma zaštípal v nose. Darien vydýchol nahlas a zazadalo sa mi, že som ho počula cúvnuť.
Otvorila som oči a uvidela ho kúsok inak. Akoby okolo seba mal farebnú hmlu, ktorá pulzovala.
"M-myslím, že by sme mohli mať rovno aj tvoju premenu za sebou," zašeptal to veľmi ticho, ale aj tak som to začula.
Chcela som mu odpovedať, ale z hrdla sa mi vydralo iba vrčanie. Asi vlčie hrdlo nemá prispôsobené hlasivky na hovorenie, povedala som si s čistou mysľou. Celkom ma prekvapilo, že po tom hneve, ktorý sprevádzal premenu, som dokázala myslieť, ako keby som bola naďalej človekom.
"Tak vidím, že dokonca aj premena sa podarila," ozval sa Manyho hlas z diaľky.
Moje telo sa pohlo samo od seba. Inštinktívne. Nastražila som uši a zavetrila.
Necítila som z Manyho žiadny pach, ale vedela som, že je upír a dokonca moja potenciálna korisť.
Vyrazila som smerom, kde som ho začmuchala, keď sa po mne vrhol Darien vo svojej podobe hybrida. Zavrčala som naštvane a uhryzla ho do ramena. On zreval a odskočil odo mňa.
"Hej! Nemusíte sa kvôli mne biť, môžeme byť spokojne trojka!" zavtipkoval zo svojho bezpečného miesta Many.
Nedokázala som úplne ovládať svoje telo, ktoré chcelo naháňať upíra. Asi vlkolačie inštinkty, pomyslím si bezradne vo vlastnom tele.
Poľavila som v ostražitosti voči Darienovi, tak vyštartoval a schmatol ma za krk. V tej sekunde ma stihol nadvihnúť a priklincovať o zem. Mohla som sa krútiť pod ním koľko som chcela, nedokázala som sa vymaniť z jeho zovretia.
"Odpremeň sa," zaznelo v jeho neustálom vrčaní, ak sa mi to nezdalo.
Chcela som sa ho spýtať ako, keď zrazu mykol mi krkom a ja som zacítila uvoľnenie. Moja premena sa strácala.
"Už je pokoj?" zakričal na nás zo stromu Many.
"Hej! Už je človek," odpovedal mu Darien, lebo ja som bola stále v šoku z premeny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama