close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Bez názvu 2/2.časť

23. května 2016 v 13:30 | Alex |  Bez názvu

Takže máme tu novú ikonku na príbeh! Na teda 2.dej príbehu ^^ Príbeh nám pokračuje, takže nie, nezabúdam na to ^^ Iba mi to ide trošku pomalšie to písanie ^^" Ale rozhodne píšem ďalej ^^Teraz si môžete užiť odpočinkovú kapitolu Bez názvu ^^



Many sa priblížil k nám so sáčkom pečiva.
"Určite ste hladní po vašom tréningu," zavtipkoval.
Darien po ňom zazrel a jeho ruka sa na mojom pleci zachvela. Ja som ešte rozdýchavala námahu premeny.
"No čo? Chceš mi povedať, že nie si hladný po toľkých hodinách?" zareagoval popudene Many.
"Idem loviť," zavrčal Darien a postavil sa s tým, že ide preč.
"Fajn," povzdychol si potichu Many.
Ja som celý čas mlčala, tak nastalo ticho. Many sa posadil vedľa mňa a pohladil ma po chrbte.
"Inštinktom je ťažké sa brániť," pošepol a podal mi sendvič.
Trasúcou rukou som od neho prijala jedlo a opatrne na neho pozrela. Ten si ma prezeral a usmieval sa pri tom.
"Č-čo?" spýtala som sa ho mierne vystrašene.
"Myslím, že odpremieňať sa budeš asi doma alebo niekde v blízkosti obchodu s oblečením," zasmial sa pri tom.
"He? Prečo?" nechápala som sprvu, ale pozrela som na seba a úplne sčervenala.
Nebola som úplne odhalená, ale oblečenie bolo rôzne natrhnuté na rozličných miestach. Rýchlo som sa zakryla rukami na hrudi a rozkroku, sendvič mi vypadol z rúk na zem, ale Many ho stihol zachytiť tesne nad zemou.
"Aspoň ako džentlmen by si mi mohol požičať svoje tričko!" zavrčala som zľahka s rozpakmi. Many sa na tom schuti zasmial.
"A čo keď poviem nie?" uškrnul sa provokatívne.
"Tak si vynútim premenu a napadnem ťa," vycerila som ľudské zuby.
"Veď dobre," zasmial sa už rozpačito.
Dal si dole tričko a podal mi ho. Rýchlo som ho schmatla z jeho ruky a navliekla si tričko na seba. Našťastie bolo o niekoľko čísel väčšie, takže mi zakrývalo všetko potrebné.
A Many sa promenádoval vďaka mne bez trička. Asi ho to bavilo, lebo som si ho nenápadne obzerala.
Podal mi sendvič, ktorý mi vypadol z rúk a začal jesť svoj.
"Upír jedáva normálne jedlo?" podpichla som ho s plnými ústami.
"Pravdaže. Ale najviac nás nasýti aj tak krv," mykol plecom a spokojne vyjedal sendviče.
"To nemávaš povedzme záchvaty hladu?" zaujímalo ma, či je to podobné ako v tých hororových filmoch.
Keďže som sa ocitla medzi upírom a hybridom, tak by bolo pre mňa dobré poznať ich zvyky.
Many sa zamyslel na pár minút. Potom pokrútil hlavou.
"Nie, nič také som ešte nemal. Ako je tam určitý chtíč, ale nie je natoľko silný, aby sa mohol preklenúť do šialenstva. Ale pravdaže potrebujem určitú dávku na nejaký čas. Používam iba zvieraciu krv," vysvetlil mi to s bezstarostným úsmevom. Nadvihla som obočie.
"Nikdy si neochutnal ľudskú krv?" spýtala som sa ho zo zvedavosti.
"Ale áno. V začiatkoch," prikývol zachmúrene.
"Ako chutí?" nevšimla som si, že je mu táto téma nepríjemná.
"Ako kov. Hoci som upír, tak krv má rovnakú chuť, ako keď ju ochutnáš, ako človek. Len žalúdok je prispôsobený na príjem krvi," šepol potichu a prezeral si sendvič v ruke.
"Hm... teda nemá žiadnu špeciálnu chuť?" šete som položila poslednú otázku.
Many len mlčky pokrútil hlavou. Následne som zmĺkla aj ja. Potichu sme jedli, kým sa nevrátil Darien.
"Čo je tu také ticho?" spýtal sa so zdvihnutým obočím.
"To nič," usmial sa Many. Lenže ja som videla, že sa jedná o falošný úsmev.
"Naozaj?" otočil sa aj na mňa. Rozhodla som sa hrať tú hru s Manym. Predsa mi je len bližší než Darien.
"Jop, všetko v poriadku," prikývla som a pousmiala sa.
"No, keď poviete," mykol plecom Darien a posadil sa medzi nás.
Atmosféra sťažela ešte viac. Cítila som sa ako chytená myš pri nich dvoch. Všimla som si, ako tí dvaja po sebe zazerajú, ale tak nenápadne až to bolo príliš okaté. Napadlo mi, že sa ich začnem pýtať nepríjemné otázky.
"Darien?" načala som v tom dusivom tichu konverzáciu.
"Hm?" pozrel na mňa prekvapene, že som sa vôbec ozvala po takom dlhom mlčaní.
"Hybrid je spojenie vlkolaka a upíra, že?" tvárila som sa, že si iba overujem fakty.
"Áno, presne tak," prikývol na to pomaly.
"Teda máš upírsku a vlčiu časť, ak sa nemýlim" pokračovala som ďalej. Zacítila som, ako je nervózny. Dokonca ten pach nervozity mi udrel do nosa. Bola to zmes nadmerného potu a niečoho horkastého.
Takže emócie iných cítim aj v ľudskej podobe, udivila som sa v duchu, ale nič som nehovorila nahlas.
"No? Čo tým chceš povedať?" povrtel sa na mieste. Many sa už na neho pozeral s neskrývaným udivením.
Asi ani on nečakal, žeby Dariena dokázali vyviesť z miery takéto otázky.
"Nič tým nechcem povedať," pokrútila som nevinne hlavou. Jeho nervózny pach silnel. Psychicky labilný, preletelo mi hlavou.
"Tak potom?" mierne zvýšil hlas a triasol sa.
"Však pokoj," zasiahol do toho Many. Darien po ňom nevraživo pozrel.
"Sklapni, ostrozub!" zavrčí Darien na Manyho. Ten sa zamračí a jemne zasyčí.
"Upokojte sa obidvaja!" skočila som medzi nich.
Keď Darien na mne zastal pohľadom, tak jeho tvár sčervenela a odvrátil sa.
"Ja som pokojný," odvetil Many tichšie. Darien radšej mlčal.
"Chcela som sa len normálne spýtať," povzdychla som si a sadla medzi nich.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama