20. července 2016 v 23:41 | Alex
|
Tak konečne po polroku ste sa dočkali ďalšej časti (Ne)správna láska! ^^ Jhaaj, to je dobre, že?
Takže v krátkosti dnes bude pokec Lisy a Hachiko ^^ Do toho sa pomaly pletie Arian a Hachiko sa snaží si nechať asoň kúsok tajomstva pre seba pred Lisou, ktorá vie o nej takmer všetko.
S chuťou do čítania!
"No tak nie," mykla Lisa plecom a ďalej nevyzvedala.
"Baby! Našiel som to!" zakričal na nás Arian.
Postával pred skleneným výkladom, na ktorom bolo oranžovým písmom vycapené Bistro Salamander. Kýval na nás.
Lisa ma chytila za lakeť a potiahla tým smerom. Ani ma nemusela veľmi poháňať. Bola som už natoľko hladná, že mi zvieralo žalúdok.
Vošli sme dovnútra. Bolo tam celkom plno na to, že už bolo neskoro večer. Ledva sme našli nejaký voľný stôl pre troch. Teda lepšie povedané, nenašli sme ho vôbec. Museli sme si ho pripraviť sami. Vybrali sme si stôl pre dvoch a Arian si iba pritiahol stoličku od vedľajšieho stolu.
Na stole bol už položený jedálny lístok. Letmo som pozrela sprvu na ceny. Nebolo to drahé, ale rozhodne by som ani na jedno z jedál nemala.
"Je ti jasné, že platíš ty, keďže si pozýval," pozrela som na Ariana. Chcela som sa uistiť, že dodrží to, čo povedal. Arian odo mňa odvrátil zrak na menu.
"Svoje slovo zvyčajne dodržím. Neboj, nenechám žobráka platiť za niečo, čo si nemôže dovoliť," odvrkol a zároveň ma podpichol. Zobrala som to s nadhľadom. Prišlo mi to zvláštne, ako rýchlo sa mu menila nálada. Toto sa zvyčajne nestávalo.
"Vďaka," zamrmlala som a začala si prezerať lístok. Našla som tam napokon kolónku s pizzou. Vnútorne ma to potešilo. Konečne sa najem, pomyslela som si spokojne.
Po asi desiatich minútach nášho sedenia v bistre došla obsluha. Mne zrazu došlo, že v bistre by nemal byť obsluhujúci personál. Asi nejaká veľká výnimka, povedala som si v mysli ľahostajne.
"Čo si dáte?" spýtala sa obsluha. Obskakovala nás celkom pekná baba Hnedé vlasy v cope a mala takú peknú, ako bábika, tváričku. Arian sa však na ňu ani nepozrel, keď si objednával vyprážané kuracie prsia s hranolkami.
Podoprela som si rukou bradu a pozorovala Ariana. Ten sa na mňa poriadne ani nepozrel.
"Ha? Hachi! HACHIKO!" skríkla na mňa Lisa, ktorá sa držala v úzadí. Myklo mnou a pozrela som na ňu spýtavým pohľadom.
"Čo je?" vyletelo zo mňa kus neochotne.
"Objednaj si," zasyčala na mňa Lisa. Pozrela som smerom na obsluhu. Dievča na nás otrávene zazerala a čakala na moju objednávku.
"Pizzu Hawai, poprosím," povedala som jej rýchlo, lebo ten pohľad mi nebol práve dvakrát príjemný.
"A niečo k tomu na pitie nechcete?" odvrkla čašníka naučenú vetu.
"Kolu," jednoslovne som odpovedala. Dievča si to zapísala a odišla. Potichu som si vydýchla.
"Čo ti je Hachi?" spýtala sa ma Lisa. Pozrela som na ňu.
V jej očiach boli vidieť starosti. Povzdychla som si a prehrabla si vlasy.
"To nič, iba dnes bol ťažký deň," mykla som plecom. Lisa sa zamračila.
"To som si všimla. Ani nechápem, že toto bol iba jeden deň," pritakala mi.
Naozaj, keď som sa nad tým zamyslela, čo všetko sa stalo, tak ani neverím, že to bol jeden deň. Potriasla som zmätene hlavou.
"To teda," prikývla som jej na to.
Ako som dopovedala, tak nám tá čašníčka, ktorá od nás brala objednávku, niesla pitie prvé pitie. Potom sa znova vrátila a priniesla nám jedlo. Dala iba predo mňa pizzu a pred Lisu cestoviny. Arian nič nemal pred sebou.
"Kuracie prsia budú za chvíľku," informovala nás obsluha mrzuto.
Keď odišla od nášho stola, tak som sa naklonila k Lise.
"To tu bola taká mrzutá obsluha aj predtým?" šepla som jej pobavene. Pokrčila plecami.
"Neviem ti povedať. Sústredila som sa skôr na jedlo, než na obsluhu," šepla mi späť odpoveď. Zamračila som sa. To je celá Lisa. Keď nechcela, tak sa nesústredila na viac vecí, hoci by mohla. Odtiahla som sa od nej a zobrala si trojuholník pizze a začala jesť.
Mlčky sa to s nami tihlo v bistre. Po pár minútach doniesli jedlo aj Arianovi. Vyzeralo to, ako sa do toho pustil s vervou, že tiež celý deň nejedol.
"Tak poďme," ozvala sa Lisa, keď sme všetci dojedlo. Zamĺknutí sme vstali a šli. Teda pravdaže Arian ešte zaplatil.
Prechádzali sme už poloprázdnym mestom. Predsa len bolo veľa hodín. My sme sa tiahli pomaly k nim domov. S Lisou sme si vymieňali pohľady. Asi ju už žrala zvedavosť. Trochu som sa tomu divila, ako sa to snažila nedávať najavo, že ju to zaujíma. Arian na mňa ani nepozrel.
Ako náhle sme sa ocitli v Lisinej izbe, zamykala dvere, aby sa k nám do izby nikto nedostal. Mňa posadila na posteľ a ona sa usadila oproti. Tvárila sa akoby očakávala veľmi napínavý príbeh.
"Tak?" odvetila Lisa po chvíli, čo som vôbec nereagovala.
"Čo tak?" zamračila som sa na ňu.
"Tak si mi povedala, že sa o tom porozprávame tu, tak hovor, čo si mi chcela prezradiť," zatvárila sa kus sklamane, ako mi to nedochádzalo.
"Ach, myslím, že to je už aj jedno," mykla som ľahostajne plecom, aby som presvedčila nás obidve, že sa naozaj nič dohromady nestalo.
"Si si istá?" nadvihla obočie Lisa. "Ak sa vyrozprávaš, môže sa ti uľaviť."
Vedela som, že to, čo hovorí, je pravda. Vždy keď som mala problém, vyrozprávala som ho Lise a ona už vedela, čo s tým. Alebo sa mi proste uľavilo.
"Tvoj brat ma pobozkal," šepla som potichu a odvrátila od nej zrak. Pár minút sa od nej neozýval žiadny zvuk, keď sa zrazu rozosmiala. Pozrela som na ňu udivene.
"Tak ten idiot to predsa len spravil," povedala pomedzi smiech.
Povzdychla som si. Vtedy sa Lisa prestala smiať.
"Počkať. Ten povzdych sa mi ani trochu nepozdáva," poznamenala mierne zamračene.
"Ja sa ti ani nedivím. Ani mne samotnej by sa nepozdával," krivo som sa usmiala. Lisa sa na to zamračila ešte viac.
"A teraz to vyklop, Hachi. Nebodaj si znova skúšala drogy?!" zhíkla Lisa a ostražito si ma premeriavala. Pokrútila som hlavou.
"Čo si, k drogám by som sa už v živote nevrátila. Ale skôr, mne osobne prišlo, že sa stalo ešte niečo horšie," šepla som potichu a zapichla pohľad pred seba do postele.
"Tak už hovor, Hachiko," snažila sa mi pomôcť, aby som to zo seba dostala.
"N-Natsukio..." dokázala som zo seba iba vykoktať meno svojho dvojčaťa.
"Čo s ním?" mračila sa na mňa Lisa, ktorá to nevedela pochopiť. Však, kto by to dokázal pochopiť iba z jedného slova?
"N-no... p-p..." zmĺkla som. Zamyslela som sa, či je správne povedať, čo sa stalo medzi mnou a Natsukiom. Po prvý raz skoro celá moja bytosť kričala nie. Cítila som, že bude lepšie, ak sa jej s tým nezverím.
"P?" nadvihla Lisa nechápavo obočie. Pokrútila som hlavou.
"Pohádali sme sa predtým, než som odišla za vami," odvetila som polopravdu. Neklamala som, no nie? Iba som nehovorila všetko. Nie je to lož.
"Ach, to sa už ukázalo, že až také nezvyčajné to nebude," Lise myklo kútikom úst. Ja som sa tiež slabo pousmiala.
"A skoro som po ňom hodila hrubú knihu," opisovala som jej to ďalej. Zasmiala sa na tom.
"Dokážem si to predstaviť," uškierala sa na mňa.
"Dokonca som to skoro hodila po matke, keď vošla do izby, že čo sa deje," snažila som sa odľahčiť situáciu tým, že som rozosmievala Lisu.
"Tvoja výbušnosť nepoznala hranice," uškierala sa Lisa. Pri tomto som sa zarazila, či je to naozaj pravda.
"Keď povieš," pokrčila som plecami a falošne sa na ňu usmievala.
"Takže toto je všetko, čo ťa trápilo?" Lisa sa nad tým usmievala. Keďže nevedela, čo všetko bolo za tou "hádkou". Že to nebolo úplne nevinné, akoby sa mohlo zdať.
"Hej, asi hej," prikývla som jej na to, aby sa v tom už viac nehrabala. I keď ja sama som zo začiatku rozhodla, že jej to poviem. Rýchlo som menila názory.
"Pf, to si mi mohla povedať aj rovno pred vchodom," mávla nad tým rukou.
"Nechcela som to riešiť pred Arianom," odvrátila som od Lisy pohľad s pokriveným úsmevom.
"Prečo?" jej udivený výraz som nevidela.
"Pretože po tom, čo ma Arian pobozkal... som utiekla," šepla som potichu.
Opatrne som pozrela na Lisu, keď sa dlho neozývala. Pozerala na mňa vyjavene, akoby sa pred ňou zjavil duch.
"Lisa?" zamrmlala som jej meno a zamávala jej dlaňou pred tvárou.
"Och!" precitla a nasilu si odkašľala. "Čože si spravila? Povedz mi to ešte raz. Asi som zle rozumela."
Preglgla som. To vyzeralo zle pre mňa.
"Že po bozku s Arianom som utiekla," tentoraz som to povedala opatrne. Povzdych od Lisy. Sklamaný povzdych.
"Tak to sa Arianovi už nedivím, že sa najprv skoro zbláznil, ale potom ani na teba nepozrel. Zranila si jeho mužské ego," stisla si ukazovákom a palcom koreň nosa.
"Zranila som jeho mužské ego? On sa mi znenazdajky vyznal a spolu s bozkom, a pri tom všetkom tvrdil, že ma už dlho chcel, ale za to, že som mu už nevenovala pozornosť, tak to vzdal!" vysypala som to zo seba pred ňou.
"Ach, tak toto," povzdychla si znova Lisa. "Za to, že je debil, ktorý sa ľahko vzdáva, ja nemôžem. Rovnako ani nemôžem za to, že ty si nevšímaš pocity ostatných okolo teba. Len proste on sa o teba snažil už od začiatku, ako ťa spoznal. A to nehovorím, koľkokrát mi tu fňukal, že ťa chce, ale nevie, ako ťa zaujať. Potom s tým prestal a uspokojil sa s kapelou, a že v nej si. Ale ty si tiež nevšimneš, že nemal za celú tú dobu, čo ťa pozná, žiadne dievča. Hoci aj po ňom šli rôzne krásky, tak ich odmietal alebo to hádzal na mňa."
Keď mi to Lisa vyrozprávala, iba som oproti nej sedela s otvorenými ústami.
"To sú mi novinky," vypadlo zo mňa posmešne, ale nechcene. Zareagovala som impulzívne.
"To ti vždy treba povedať na rovinu, čo sa od teba očakáva?" povzdychy dnes Lise šli viac ako dobre.
"Bol by to dobrý nápad," odvetila som uštipačne. "Nabudúce aj tresnúť lopatou po hlave."
"Dobre, tak si nejakú lopatu zoženiem," rovnako ironicky mi odpovedala Lisa. Už chápem, prečo si tak rozumieme.
"To bude fajn," prikývla som. Lisa sa na tom pousmiala.
Chvíľu sme len po sebe pozerali. Následne sme vybuchli smiechom. Na Lise bolo to dobré, že som sa s ňou nedokázala hádať v pravom slova zmysle. Teda ma vždy zlomila skôr, než som vôbec začala protestovať.
"Odskočím si," povedala som po chvíli smiechu, kvôli ktorému som musela na ten záchod.
"Vieš, kde je kúpeľňa," usmiala sa Lisa a zostala sedieť na posteli.
Odomkla som izbu a zamierila do kúpeľky. Osobne, mi trochu nevyhovoval záchod spojený s kúpeľňou, ale s tým som nemohla nič urobiť.
Po záchode som si umyla ruky a chcela vyjsť z kúpeľky. Vrazila som dverami do Ariana, ktorý sa ledva stihol uhnúť.
"Preboha! Prepáč!" skoro som vyskočila z kože, že sa tak náhla objavil predo dvermi.
"Uf! Nemal som ďaleko od toho, aby si mi tými dverami rozbila nos," zasmial sa na tom.
Chcela som mu niečo vtipné odpovedať, ale môj hlas zlyhal. Nevedela som zo seba vydať žiadnu hlásku.
"Ha?" ozval sa zmätene Arian.
"E-eh... prepáč. Idem späť k Lise," podarilo sa mi zo seba dostať. Znova som utekala.
Chcela som sa pretlačiť okolo Ariana, keď ma schmatol za lakeť a pevne držal.