31. ledna 2018 v 14:34 | Alex
|
Hahaa. Takže máme tu ďalšiu časť (Ne)správne lásky. V tejto časti sa udeje príjemné prekvapenie pre kapelu, ktorá doteraz hrávala iba pre seba. Arian vyrukuje s niečím, čo doteraz ešte nespravil v kapele.
U nej doma sme zahrali nejaké tie multiplayer hry, ktoré si kúpila dnes. Ani neviem koľko času ubehlo, alebo skôr rýchlo to ubehlo s Lisou, lebo Arian otvoril dvere na Lisinej izbe.
"Ahojte," znel dosť unavene. Trochu si pomasíroval ramená, ako stál vo dverách.
"Nazdar," ozvali sme sa s Lisou naraz.
Tá však hľadela stále na ozrazovku svojej televízie, kde prebiehala hra.
"Len sa prezlečiem a pôjdeme," slová boli určené pre mňa.
"Jasné. Myslím, že to stihneme aj dohrať," prikývla som zľahka.
"Už sme to aj dohrali," pripomenula sa Lisa. A naozaj, na mojej strany obrazovky svietilo "You lose".
"No, tak aj skončili," mykla som plecom a pozrela na Ariana.
"Tak ma počkaj," pousmial sa.
"Dnes pôjdem s vami," vypínala hru Lisa.
"Hej?"
"Hej," prikývla. "Chcem počuť vaše zlepšenie. Dlho som nebola na skúške."
"No, dobre. Mne je jedno," pokrčil plecami a zmizol za dverami.
Ponaťahovala som sa, ako som bola stuhnutá po dlhých hodinách sedenia a hrania hier.
"Tak čo? Ideme?" obrátila som sa na Lisu. Tá sa medzitým začala prezliekať z domáceho. Ja som zostávala v tom istom, už v čom som predtým šla do mesta.
"Jasné. Môžeme," prešla okolo mňa a čakala ma pri dverách, kým som schmatla puzdro s basgitarou.
"Arian?" zakričala Lisa na druhé dvere vedľa svojich.
Vykukla hlava spoza dverí. Bolo vidieť, že ešte nemá na sebe tričko, tak som odvrátila pohľad od neho.
"Počkáme ťa pred domom?" spýtala sa ho jeho sestra.
"Ako chcete. Za chvíľu som dole," odpovedal jej a zatvoril dvere.
Pred domom sme čakali ledva pár minút. Arian bol rýchly a cez plece mal prehodené puzdro.
"Ideme?" spýtal sa nás. Prikývli sme a pohli sa.
Od Arianovho a Lisinho domu to bolo do skúšobne veľmi blízko. Pred vchodom fajčil Ryan.
"Čus," zahuhňal s cigaretou v ústach. Kývli sme mu.
"Je niekto už vo vnútri?" opýtala som sa ho.
"Hej. Je tam náš obľúbený klavirista," odvrkol mi. Arian sa zasmial.
"Znova si prepol klávesy na klasiku?" uškrnul sa a Ryan jednoducho prikývol. Potichu sme sa s Lisou zachichotali, až nás bubeník prepichol pohľadom.
"To nie je vtipné," zasyčal, ale napokon sa mu ústa skrivili do ľahkého úsmevu.
"Ale je," štuchla som ho, keď som ho obchádzala. Chcel mi to vrátiť, ale pridala som na kroku, aby to nestihol. Pravdaže aj nestihol.
Vošli sme do miestnosti, kde rýchlo stíchla hudba.
"Nazdar," kývol nám "slávny" klavirista. Sam.
"Znova si vyhnal Ryana na fajčiarsku," poznamenal Arian skoro sucho. Sam zbledol, na čo sa Lisa začala potichu dusiť smiechom.
"Ryan ma zabije," povzdychol si Sam. Všetci traja sme sa začali smiať.
"Neboj sa! My ťa ochránime!" vypla som hruď a jemne si buchla päsťou do hrude. Arian s Lisou vybuchli do ešte väčšieho smiechu, aj Sam sa trochu zasmial.
"Dobre. Tebe veriť budem," nakoniec sa zaškeril.
"Dobre robíš," usmievala som sa aj v čase, keď Ryan vyrazil dvere na skúšobni.
"Tak, kto ma zastaví vraziť mu?" vyhrnul si rukávy a ukázal na Sama, ktorý to zobral vážnejšie a zbledol.
Súrodenci z toho mali výborné divadlo.
"Ja budem tá, ktorá ťa zastaví!" skočila som pred Ryana. Ten sa napokon rozosmial a postrapatil mi vlasy.
"Už to vidím,, ako na mňa zaútočíš basgitarou," uškŕňal sa, keď som mu odtlačila ruku. Odfrkla som.
"Svoju drahocennú gitaru nezničím na tebe," odvrkla som mrzuto. "Má väčšiu hodnotu než ty."
Ryan sa odul a urazil.
"Tak toto si vyprosím," založil si ruky na hrudi a prepaľoval ma pohľadom.
"Nevyprosuj. Tá basgitara znamená pre mňa viac," zdvihla som nos.
"Pff," odfrkol mi na to a prešiel okolo mňa ku svojim bicím.
V pozadí sa traja ľudia len dusili smiechom. Zazrela som po nich a ruky dala vbok.
"No poďme! Nacvičovať!" zasyčala som na nich, čo vyvolalo ešte väčší výbuch smiechu, ale nepoľavila som v nevraživosti pohľadu.
"Veď hej. Už ideme," ozval sa Arian, lebo Ryan si začal skúšať na bicích bez ostatnej akustiky.
Povzdychla som si a začala zapájať a nastavovať basgitaru. V tú chvíľu mi došlo, že som si zabudla vymeniť struny.
"Och, napísal som pieseň," z myšlienok ma vyrušil Arian, ktorý začal každému podávať papier, kde bol text a trochu nôt. Pozrela som na to a zamračila sa.
"Nebude to nevyvážené?" spýtala som sa ho. Zistila som, že sú to noty len pre gitaru.
"Preto je tam toľko voľného miesta, aby ste si dopísali vlastné akordy a noty. Dnes by sme to neskúsili zložiť?" hovoril opatrne, lebo vždy sme ho odbili, že sa nám nechce, ale tentoraz prekvapivo do toho skočil Ryan.
"Prečo nie? Však nám chýba iba jedno pesnička do toho, aby sme dokončili album, nie? Tak to spravme. I tak mám pre vás novinku," odmlčal sa. My sme zostali ticho a čakali, či sa rozkecá ďalej. Ale aj on mlčal.
"Tak akú novinku?" pobádal ho Arian. Ryan nás chvíľu nechal čakať.
"No. Tak trochu som kecal o našej skupine v pube v meste. Začul ma barman, ktorý bol zároveň majiteľom. Pozval nás, aby sme mu zahrali večer. Máme hoďku na hranie. To je skoro ako spraviť samotný album. Povedal som, že sa ešte ozvem, že sa najprv musím vás opýtať," znova zmĺkol.
My sme nevedeli, čo povedať. V hlave mi prebehlo toľko myšlienok, ako sa mi vynorili rôzne scenáre, keby ideme alebo odmietneme. Ale vtedy som vedela, že nech už hráme akokoľvek hrozne, išli by sme za každú cenu.
"Si robíš srandu?! Rovno si mu mohol povedať, že s radosťou prídeme hrať!" skríkol Arian, to čo si myslela celá skupina.
"Blázon! Však to bude náš debut!" hneď na to zvýskol Sam nadšene. Ja som stále nevedela, ako reagovať, čo povedať. Ale náhle zrak všetkých padol na mňa.
"Hachi? Čo myslíš ty?" spýtal sa ma potichu Arian.
Akoby sa bál, že poviem nie.
"Čo pozeráte na mňa ako na výjav? Však jasné, že to musíme ísť," hovorila som potichu. Stále som nedokázala pojať fakt, že nás niekde pozvali hrať.
Zrazu akoby vybuchla skúšobňa katafóniou kriku a radosti. Sam, Ryan a Arian nadšene skákali. Aj Lisa na nich pozerala vystrašene, ako sedela na gauči.
Nechala som ich vykričať sa, skoro až chripeli. Ja som sa snažila si predstaviť text s hudbou, ktorú nám dal Arian. Pomaličky chalani stíchli. Využila som tu šancu.
"Tak čo? Ideme vytvárať?" poukázala som na papier. Dychčali a pomaly prikývli.
"Môžem to zahrať podľa nôt, ale radšej by si to mal zahrať ty," strčila som to Arianovi pod nos. Pousmial sa a zobral to odo mňa.
Sadol si ku Lise, ale s akustickou gitarou v ruke. Ešte ju naladil, lebo sa po včerajšku znova rozladila. Dlho si prezeral papier až začal hrať.
Na akustickej to znelo veľmi smutne, lenže mi došlo, že aj text bol o nenaplnenej láske. Zarazilo ma to. Z kadiaľ zobral inšpiráciu práve na toto? Ako dlho na tom pracoval? Tieto myšlienky mi lietali hlavou. Lisa tiež vyzerala prekvapene. Pochybujem, že niečo počula cez slúchadlá, keď hrala hry.
Obzrela som sa po našich členoch bandy. Sam mal zatvorené oči a ruky zdvihnuté vo vzduchu. Prstami hral naprázdno. Pousmiala som sa.
Všetci sme sa sústredili na vytvorenie pesničky. Arian ju zahral toľkokrát, že išiel automaticky. Ja som musela ísť po častiach a zapisovať si, čo kde hrať. Ryan skoro ako génius sa pridal k nemu ku hre a zladil sa veľmi rýchlo. Iba mne to trvalo dlhšie, keďže som mala basgitaru.
"Spievala by si to ty, Ha?" na konci skúšky sa ma spýtal Arian. Všetci sme sa zarazili.
"Nebudeš to spievať ty, ako vždy?" opýtala som sa udivene, pri čom mi preskočil hlas.
"Tento krát chcem vytvoriť niečo ako dvojhlas pri refréne. Teda by si to spievala ty a ja by som sa pridal pri refréne k tebe. Vytvorme niečo nezvyčajné na koniec," žmurkol na mňa a pousmial sa.
"Si si istý, že to zvládnem zaspievať?" pozrela som na neho bezradne. Prikývol. Vyzeral skoro až hrdo.
"Hlas máš vytrénovaný a nemusíš ísť do výšok. Je to nízko postavená pesnička," snažil sa ma podporiť. Povzdychla som si a plecia mi klesli.
"Budem si to musieť natrénovať," pousmiala som sa slabo. Arianov úsmev sa roztiahol viac a Sam sa na mňa hodil zozadu.
"Konečne nám bude naša Hachi spievať ako hlavná speváčka!" ešte do toho zvýskol. Snažila som sa ho striasť zo seba.
"Nekrič mi do ucha," zasyčala som na neho. Smial sa celý čas, kým ho zo mňa nezložil trochu mrzutý Arian. Vydýchla som si.
Bol celkom záťaž. Tentoraz sa Lisa s Ryanom potichu chichotali.
"Tak doma to vyskúšame, dobre?" Arian mi položil dlane na plecia.
"Zase prespávaš u nich?" spýtal sa ma Ryan. Mlčky som prikývla.
"Čo utekáš toľko z domu?" založil si ruky na hrudi Sam.
"Pamätáš si toho chalana zo štvrtku?" ani som nečakala na ich odpoveď. "Tentoraz utekám od neho."
Z neznámeho dôvodu všetci pozreli na Ariana a povzdychli si.
"Čo?" podivil sa samotný Arian, ktorý to tiež nechápal, tak ako ja.
"Ale nič," povzdychli si znova všetci naraz.
"Chápeš ich?" šepol mi Arian. Pokrútila som hlavou.
"Ani ja nie," zamrmlal a založil si ruky na hrudi.
"Ale môžem povedať, že vám zloženie pesničky šlo rýchlejšie, ako keď ste začínali. Zahráte mi aj nejaký už zložený song?" rýchlo Lisa zmenila tému.
"Tak môžeme si zahrať naposledy zloženú pieseň," navrhol tentoraz Ryan. Všetci sme súhlasili, že nech si zahráme niečo celé.
Skončili sme o pol deviatej večer a Ryan sa rozhodol, že zájdeme do toho pubu, aby sme si to prezreli a dohodli sa s majiteľom na dátume, kedy by sme tam hrali.
K tomu ešte nás bubeník chcel pozvať na drink, hoci ja s Lisou sme nepili.
Pub bol v strede mesta, dole schodmi v budove, do ktorej sa vchádzalo z hlavnej ulice. Bolo tam prítmie vytvorené tlmeným osvetlením. Vnútrajšok bol priestranný, dokonca som si v kúte všimla, že je tam rozložené pódium.
"Necháva tu hrávať aj iné skupiny?" šepla som Ryanovi.
"Čo som párkrát sem zašiel, tak tu nikto nehral. Ale je dosť pravdepodobné, že áno. Inak by nás asi nepozýval," pokrčil plecami.
"Nie som si istý, či je to ono, ale počul som, že jeden bar necháva miesto pre nových hudobníkov," ozval sa Arian.
Sam s Lisou si niečo šepkali. Zrazu Samovi padla sánka a pohľad mu preskakoval zo mňa na Ariana. Nadvihla som obočie. Rýchlo si odkašľal a odvrátil pohľad na Lisu. Niečo jej šepol.
"Hej! Však sa pohnite sem!" zakričal na nás Ryan cez ten hluk. Stál pri bare s Arianom.
"Ideme," kývla som na nich a šibla pohľadom po Lise so Samom, ktorí sa tvárili, že oni nič.
Bolo celkom plno. Ledva sme sa pretisli pomedzi stoly ku baru.
"Dáte si niečo? Keďže platím," uškŕňal sa Ryan. Posadili sme sa za bar a prezerala som fľašky na policiach.
"Ja si dám pivo," prvý si objednal Arian. Pozreli sme na neho s Lisou udivene.
"Zaslúžim si," zamrmlal bez výčitiek. Ryan ho potľapkal po ramene.
"To je reč! Dáme si spolu!" zasmial sa.
"Tak čo? My dve si dáme tonic?" spýtala sa ma Lisa potichu. Pokývala som hlavou na súhlas.
"Ja si dám s vami," pridal sa Sam. "Dnes sa mi nechce piť."
Dá sa tak povedať, že som najmladšia z našej skupiny. Ryan bol o rok starší od Ariana. Sam tento školský rok maturuje.
"Chodievaš piť piatky, ako väčšina?" pousmiala som sa, že si rypnem. Sam však pokrútil hlavou.
"Nie piatky. Ale hocikedy, keď je dobrá akcia, na ktorej nemôžem chýbať," uškrnul sa naširoko a ja som odfrkla. Lisa medzitým nadiktovala Ryanovi, čo chceme.
Doniesol to jeden chlapík okolo tridsiatky. Rozdal nám nápoje. Ale nepohol sa ďalej, že by pokračoval v práci.
"Tak kámo, rovno som ich doviedol. Všetci súhlasili, tak som ich prehovoril, že zájdeme k tebe a dohodneme sa, kedy by sme tu mohli hrať," začal sa s ním rozprávať Ryan. Takže toto je ten majiteľ. Prešlo mi hlavou. Barman po nás hodil očkom a pohľadom sa zastavil na mne s Lisou. Nadvihol obočie. Zamračila som sa na neho a Lisa ho ignorovala.
"Kedy by ste chceli hrať? Posledné víkendy mám dosť pusté bez skupín. Odvtedy akoby tu zdochol pes. Väčšina zákazníkov chodila sem len kvôli novinkám v hudbe a nováčikom. Ako polka z toho bola na nič, ale štangastov tohto baru to vždy pritiahlo. Preto, keď som počul tohto tu," kývol hlavou na Ryana počas rozprávania, "že je v skupine, tak som ho oslovil."
Pozreli sme na seba. Ktorý víkend sme mohli?
"Pre mňa by bolo asi najlepšie víkend o dva týždne," začal Arian. Vtedy mi došlo, že začal brigádu. "To je jediný najbližší víkend, kedy môžem ja."
Ja som nebola proti. Vyhovovalo mi to. Vyhovoval mi hocijaký víkend. Len potom... Cez víkendy budú skúšky?
"Ja súhlasím," zamrmlal Sam s perami na pohári.
"Tie nemám problém," mykol plecom Ryan.
"Hocikedy," vyliezlo zo mňa.
"Bar je voľný. Takže sa dohodnime na ten víkend o dva týždne. Možno vás zavolám aj viackrát, keď sa budete štangastom páčiť," kývol hlavou majiteľ a vytiahol si z niekadiaľ z pultu kalendár, kde si nás chcel označiť, ale zarazil sa. Pozrel na nás.
"Máte nejaké meno kapely?" vypadlo z neho.
Zarazili sme sa aj my. Nikdy sme nad názvom kapely nerozmýšľali. Lisa premýšľala najrýchlejšie z nás.
"Four covers?" navrhla nám to. Ďalší udivený pohľad patril Lise od nás.
"No, mohli by sme zatiaľ ísť s tým," pokrčil ramenami Ryan.
Tak nič iné nám nezostávalo, iba s tým súhlasiť.
"Takže Four covers?" uisťoval sa majiteľ a my sme hromady prikývli.
Zapísal si nás a vrátil sa k svojej práci. Nechal nás pri bare osamote. Všetci sme sa mlčky usmievali, že čo sme práve dokázali. Náš prvý debut, hoci v zašitom bare, ale aspoň niečo.