close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

(Ne)správna láska - Part 18

21. února 2018 v 8:41 | Alex |  (Ne)správna láska

A dnes prichádza nová časť (Ne)správnej lásky! Plná časť, bez toho aby to bol dodatok :D Dnešná časť je hlavne posúvanie sa ku veciam, ktoré majú nastať. Ďalšia odpočinková. Ale dúfam, že aj keď je to odpočinková, tak bude predsa len zaujímavá. Prajem príjemné čítanie ^^




Ráno ma prebudili kroky okolo mňa. Lisa chodila po izbe a dávala si dohromady hry, ktoré sme včera porozhadzovali.
"Už si hore?" spýtala sa ma, keď som zaskučala.
"Hej," prikývla som a začala sa naťahovať. "Koľko je hodín?"
"Za päť desať."
"Budeme dnes niečo robiť? Nejaký plán, než nastane večer?" pretrela som si oči a zažmurkala, aby som zaostrila na ňu.
"Chceš niečo robiť, lenivec?" zasmiala sa na mne.
"Ja iba tak," pokrčila som plecami.
"Môžeme sa ísť prejsť, ale obed si musíme spraviť doma, keďže už nemám peniaze," sadla si na zem vedľa matraca.
"V pohode," prikývla som a zívla si.
"Tak vstávaj a prezleč sa," štuchla do mňa priateľsky.
"Heej!" zaskučala som a schúlila sa do klbka. "Hneď sa vymotám."
Lisa sa zasmiala a potom pokračovala v upratovaní hier. Ja som sa pomaly vyvliekla z provizórnej postele na zemi a išla do kúpeľne s tým, že sa učešem.
Zľakla som sa, keď som uvidela ten výbuch na hlave. Hneď na to som sa však začala smiať. Pribehla Lisa, že čo sa deje. Aj ona sa rozosmiala na mojom divokom účese.
"Takto poď von. Vyzeráš úžasne," smiala sa na mne, že sa už chytala za brucho.
"No to určite. By sa ma ľudia báli," uškŕňala som sa na svoj odraz.
"Ale ja budem mať zábavku z teba," potľapkala mi po pleci a odišla. Odfrkla som a ďalej sa usmievala.
Skrotila som svoje vlasy a umyla sa. Vošla som do Lisinej izby, ale ona tam už nebola, tak som si to namierila do kuchyne.
Našla som ju tam. Sedela na kuchynskej linke a podľa zvuku som usúdila, že dala zohriať vodu na čaj do kanvice.
"Chceš čaj alebo kávu?" spýtala sa ma hneď, ako som sa ukázala v kuchyni. Vystrúhala som grimasu, keď spomenula kávu. Škádlila ma tým vždy, keď mohla.
"Vieš, že kávu nepijem a je hnusná," podišla som ku kuchynskej linke a v horných skrinkách začala hľadať nejaký hrnček.
"Ale radšej sa opýtam. Či si náhodou nezmenila časom názor," v hlase jej bol počuť úsmev, ktorý mala na tvári vo forme úškrnu.
"No toto sa len tak nezmení," pokrútila som hlavou a usmievala sa ďalej.
Zoskočila z kuchynskej linky, lebo kanvica sa vypla. Voda bola uvarená.
"Aký chceš čaj? Ovocný alebo čierny?" vybrala krabičky a posunula ich ku mne. Zobrala som si krabičku ovocného čaju a vrecúšku z neho šupla do hrnčeka, ktorý som si vybrala. Posunula som jej krabičky späť. Ona si tiež vybrala čaj, ale čierny.
Sadli sme si za stôl so zaliatymi čajmi.
"Vymyslela si teda niečo iné?" zamrmlala som pri fúkaní do čaju, aby schladol.
"Nie. Nejako mi nič iné okrem prechádzky nenapadlo. Hoci by som bola schopná aj hrať celý deň hry," pokrčila ramenami.
"Tak zostaňme doma. Nemusíme nutne niekam chodiť," sŕkala som čaj a uprela pohľad na ňu.
"Som si myslela, že budeš potrebovať si prevetrať hlavu. Hlavne po dnešnom ráne," tiež si odpila z čaju. Nechápala som ako dokázala piť čierny čaj bez cukru. Zamračila som sa na ňu.
"Neviem, čo to do neho vošlo, ale až tak nutne si nepotrebujem vetrať hlavu," podoprela som si hlavu rukou a zatvorila oči. Zaznelo Lisine povzdychnutie.
"Je už zúfalý zo situácie. Prvý náznak bola zložená pieseň. Druhý to, že chcel, aby si to zaspievala. Len už tomu podľahol, ako náhle mu došlo, že dnes večer sa vraciaš domov. Takže spravil riskantnú vec, za ktorú by si ho dokázala znenávidieť, keby ju dotiahne do konca," vysvetlila mi kamarátka. Predsa svojho brata poznala najlepšie a vedela, aký dokáže byť. Povzdychla som mrzuto.
"Niekedy dokáže človeka svojim správaním vytočiť," zamrmlala som si popod nos a pretrela si oči. Pozrela som na Lisu, ktorá na mňa ustarostene hľadela.
"Naozaj to zvládneš dnes večer doma?" vyslovila svoje obavy. Pomaly som prikývla.
"Budem musieť. Nesmie ma poraziť," šepkala som a ruky v päsť položila na stôl.
"Hachi..." začala, ale hneď som ju prerušila.
"Ja viem. Keď to budem potrebovať, ozvem sa. Nebudem to znášať sama," pousmiala som sa a Lise sa v očiach mihla úľava.
"Tak potom nejdem na teba tlačiť, ako to robí Arian," tiež sa pousmiala a odpila si z čaju. Nasledovala som ju.

Celé doobedie Lisa strávila hraním hier a ja som sa venovala svojej basgitare. Včera som na nej zabudla vymeniť struny, tak som sa jej teraz musela povenovať a znova ju naladiť, ako som nasadila nové struny. To som mala naozaj zábavku na úplne celé dopoludnie.
Zrazu Lisa vstala a vyhlásila, že je čas na obed. Nadvihla som obočie, ale nenamietala. Nemalo by to zmysel.
Zatiahla ma do kuchyne, že ona niečo ukuchtí. Napokon to skončilo tak, že ja som mala na starosti hlavné úlohy a ona mi iba pripravila suroviny.
"Teba by som rozhodne chcela mať, už len kvôli tomu, že vieš variť. Bola by si môj osobný kuchár," poznamenala a zasmiala sa. Zazrela som po nej nevraživo.
"Nezabúdaj, že to bol tvoj nápad variť. Mala by si za to vziať plnú zodpovednosť," prestala som s miešaním v hrnci, kde sa škvarila cibuľa pre mäso a ukázala na ňu varechou.
"Radšej pokračuj v miešaní, inak sa tá cibuľa spáli," skonštatovala pokojne. Zhlboka som vzdychla a ešte raz pobavene na ňu pozrela, než som sa vrátila ku miešaniu.
Spravili sme si dusené mäso s ryžou. Lepšie povedané: ja som to spravila. Ale Lisa pripravila základ, ako si to hrdo vyhlasovala za zásluhy. A hlavne, že chutilo.
Potom poobede Lisa rozkázala, že ideme robiť domáce úlohy, na čo som skučala a protestovala, že aj tak nemám pri nej zošity zo školy. Čo mi odobrila tým, že mi to odfotí do správ.
Napokon som sedela vedľa nej a stískala basgitaru v náručí. Chcela som si znova skúšať nejaké akordy a melódie. Ale! Lisa chcela, aby som s ňou robila domáce.
"Lisa," zaúpela som už po pol hodine.
"Žiadne také. Sústreď sa. Kde zaúčtuješ náklady?" pýtala sa ma ďalej.
"Však na ľavú stranu," zamrnčala som.
"Čo je ľavá strana podľa účtovníctva?" zazrela po mne. Pokrčila som plecami. "Hachiko."
Cítila som v jej hlase tichú hrozbu, ak to nevyslovím.
"Má dať?" spýtala som sa nesvoja.
"To sa ma pýtaš?" nadvihla obočie a stále hrozba bola tam.
"Nie," rýchlo som pokrútila hlavou, aby ma už ďalej neprepaľovala pohľadom. Prestala a uprela pohľad späť na papier.
Nevedela som obsedieť, čo si Lisa všimla a povzdychla si.
"Fajn. Hraj si na svoju lásku, keď už nevieš sedieť vedľa mňa," ďalší povzdych sa z nej vydral a pozrela na mňa. Spokojne som sa usmiala a potľapkala ju po pleci.
"Ďakujem," sadla som si na svoj rozložený matrac.
Tak som aspoň hrala niečo melodickejšie, čo som len dokázala vylúdiť. Zazrela som jej vďačný pohľad.
Keď skončila s domácimi, tak si ku mne prisadla.
"Nechceš skúsiť zahrať tú najnovšiu?" navrhla mi a chrbtom sa oprela o vlastnú posteľ.
"Kvôli preskúšaniu?" zamrmlala som a iba prstami behala po hmatníku bez toho, aby som vydala čo i len tón.
"No, povedzme," prikývla a zároveň mykla plecom. "Aj tak pravdepodobne budete skúšať pesničky za radom."
"To je tiež pravda. Budeme sa pripravovať na vystúpenie," prikývla som a pozerala na svoju basgitaru. Už bola ako súčasť mňa.
"Tak fajn," zaševelila som skôr pre seba, než pre Lisu.
Prsty sa mi rozbehli po strunách. Musela som si spomínať, čo som tam zapisovala za akordy, aby som nezačala hrať inú pesničku a nezmixovala ich. Bolo náročné to neurobiť.
"Ešte raz," šepla Lisa, ako náhla som skončila. Poslúchla som ju. Predsa len, aj tak som sa učila tým, že nové pesničky som dookola hrala, kým sa nedostali do mojich prstov a automaticky som nehrala.
Takto ma Lisa nabádala, kým neprišiel Arian domov. To sme zistili podľa zabuchnutia vchodových dverí a dupotu po schodoch. Prišlo mi to ako také naštvané dupotanie. Kroky zastali pred dverami Lisinej izby a následne sa ozvalo rázne zaklopanie. Moja basgitara stíchla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama