close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

(Ne)správna láska - Part 19

1. března 2018 v 18:59 | Alex |  (Ne)správna láska

Nevzdávam sa ďalej a prinášam ďalšie pokračovanie (Ne)správnej lásky, hoci ma znova zasiahla nekreatívna nálada a zároveň pomaly budem mať nasledujúce dva mesiace veľmi perné a budem rada len za chvíľku voľna pre seba, kedy by som sa venovala svojim hobby- ako to nazvem ^^ jedným z nich je aj písanie. Ale tak zatiaľ...
Užite si čítanie ^^



"Poď ďalej," pozvala ho Lisa dnu.
Arian otvoril už dvere jemnejšie.
"Takže ste tu. Nikam ste dnes nešli?" spýtal sa nás s povzdychom.
"Nie. Hachi nemala náladu," pokrútila hlavou Lisa.
Arianov pohľad zablúdil na basgitaru v mojom objatí. Pousmial sa. To bol signál, že z neho hnev opadol, ak tam nejaký bol.
"Myslím, že chápem," znova upriamil zrak na svoju sestru, potom ho presunul na mňa, aby bolo jasné, že hovorí na mňa.
"Za chvíľu pôjdeme, takže sa obleč, kým sa najem. Och, varili ste niečo?"
"Možno tam ešte zostalo niečo z mäsa a ryže," odpovedala mu Lisa s tým, že mávla rukou, aby už šiel.
Arian nadvihol obočie, ale poslúchol ju a odišiel.
"Ešte raz," šepla mi Lisa hneď, ako sa zatvorili dvere.
"Nemala by som si skôr už zbaliť basgitaru?" zamračila som sa na ňu. Znova mávla rukou k mojej basgitare.
"Poď," posúrila ma.
Síce som nechápala, ale znova som to zahrala. Tentoraz bezchybne. Náhle pri tom pokývala hlavou, že teraz to bolo fajn.
"Tak sa poďme pripraviť," vstala z matraca a ja som ju nasledovala.
"Ideš znova s nami?" bola som trochu zaskočená. Kývla hlavou, že áno.
"Dlho si takto neurobila. Že šla s nami viackrát a za sebou," poznamenala som trochu nedôverčivo.
"Tak chcem ťa potom odprevadiť domov," uprela pohľad na to, ako som si balila veci. "Aby všetko šlo hladko."
Pozrela som jej do očí a pomaly prikývla.
"V poriadku."
Ozvalo sa znova zaklopanie.
"Však ideme!" zahrmela Lisa.
"Fajn! Fajn! Nezabi ma!" skríkol Arian za dverami a nasledoval buchot po schodoch.
Potom sme vyšli aj my. Batoh a basgitara si našli miesto na mojom chrbte.
Arian nás čakal pred domom, opretý o plot.
"Že vám to trvalo," usmial sa, keď začul, že sa zatvorili dvere.
Obidve sme po ňom hodili vražedný pohľad. Zdvihol ruky na znak mieru. Odfrkla som.
Znova nás pred skúšobňou čakal nasrdený Ryan s cigaretou v ruke.
"Kámo, mal by si prestať fajčiť," položil mu ruku na plece Arian.
"Povedz to príčine, ktorá sa skrýva v skúšobni," zavrčal na neho.
"Možno by si naozaj mal prestať. Pre svoje dobro," poznamenala som pre zmenu ja. Ryan presunul svoj vraždiaci pohľad na mňa.
"Skôr si myslím, že fajčím pre dobro nášho klaviristu. Aby som do neho neskočil," teraz vrčal po mne.
"Fajn! Fajn!" napodobnila som Arianovu reakciu spred domu, pričom aj on po mne zazrel.
Zasmiala som sa a vošla s Lisou do skúšobne.
"Mal by si naozaj prestať hrávať klasiku, keď je tu Ryan," upozornila som Sama.
"Zase?" zaskučal.
"Hej. Ak chceš, hrávaj si doma klasiku koľko len chceš, ale takto len Ryana privedieš do šialenstva a on sa nemusí udržať," prisvedčila som.
Lisa sa pohodlne usadila na gauči v skúšobni.
V tom prišli aj Arian s Ryanom. Ryan vyzeral trochu pokojnejšie. Zachytila som spevákov pohľad. Ten iba opatrne pokrútil hlavou. Nech nerýpem do nášho bubeníka. Muselo sa niečo stať, že bol takto vytočený. Iba samotný Sam ho nikdy až takto nerozdráždil.
V skúšobni nastalo napäté ticho a každý si iba upravoval svoje hudobné nástroje. Napokon som si povzdychla a skontrolovala skupinu.
Ryan sedel za bicími a hlavu mal vyvrátenú dohora. Sam nervózne pozeral po bubeníkovi a žmolil si ruky. Arian sa tváril nezúčastnene a pripravoval si gitaru.
"Myslím, žeby ste sa mali prestať tváriť, akoby prišiel koniec sveta," pretrhla som ticho a všetky oči sa sústredili na mňa.
"A ako inak sa máme tváriť?" prekvapivo sa ozval Ryan, i keď stále mierne podráždene.
"Čo ja viem? Ale mali by sme hrať a skúšať, nie?" Na to sme tu. Ak sme sa tu zhŕkli kvôli tomu, že nevieme, čo dnes robiť, tak ja aj s radosťou odídem domov," založila som si ruky vbok. Chlapci pozreli po sebe. Ani jeden z nich nevedel, či to myslím vážne.
"Máš pravdu," povzdychol si Ryan. Zrazu akoby si celá miestnosť vydýchla úľavou.
"Tak začneme?" prebral vedenie Arian.
"Poďme na to," usmial sa doteraz nervózny Sam.
"Však na čo iné tu sme?" zasmial sa Ryan a žmurkol na mňa. Spokojne som sa zaškerila.
Pesničky sme začali hrať za radom. Dosť často sme sa dohadovali, ktorú dáme ďalšiu. Napokon nám Lisa poradila, aby sme si ten playlist aj zapísali. Lepšie povedané: my sme jej nadiktovali názov pesničky a ona si to napísala na zdrap papiera, ktorý sme ledva našli v skúšobni.
Okolo ôsmej večer sa s nami rozlúčil Sam, že musí ísť. Potom sa zodvihol Ryan, že na zajtra sa potrebuje vyspať.
"Asi pôjdeme aj my, čo?" vzdychla som unavene a pozrela po súrodencoch. Lisa na mňa smutne pozerala. Arian ani nenadviazal očný kontakt.
"Áno. Tiež sa musíme vyspať na zajtra," poznamenala Lisa.
"Choďte napred. Uvidíme sa doma, sestri," kývol sestre hlavou.
"Ako povieš," pokývala hlavou a už ma súrila von.
Nechali sme Ariana v skúšobni a šli ku mne domov. Nemala som chuť byť doma, dokonca ani Lisa nevyzerala nadšene. Celú cestu mlčala, mala neutrálny výraz, sem-tam sa zamračila.
"Čo ti behá po rozume?" rozhodla som sa opýtať v druhej polovice cesty. Povzdychla si.
"Iba stále bojujem s tým, že ťa nechcem pustiť domov," objasnila mi.
"Ani mne sa rozhodne nechce," zasmiala som sa neveselo.
Keď sme zastavili pred mojim vchodom, len ma Lisa potľapkala po pleci.
"Vieš, kde môžeš hľadať útočisko," pozrela na mňa s toľkým porozumením, že som mala sto chutí sa otočiť a ísť s ňou.
"Zvládnem to," vrátila som jej povzbudivé potľapkanie.
Ešte sme sa pohľadmi rozlúčili a vybrali sa po svojom.
Vošla som do tichého bytu. Akoby tam každý zaľahol. Z chodbičky som videla, že je všade tma. Tak som sklopila tenisky a zvliekla kabát a potíšku prekĺzla do svojej izby. Prekvapivo aj tam bolo zhasnuté. Vydýchla som si a zapálila svetlo.
"Au," niečo zaskučalo zo sestrinej postele.
Nádych. Výdych.
Odložila som basgitaru v obale na svoje miesto. Poťažkala som batoh, v ktorom som mala veci a podišla ku posteli, kde sa teraz mrvil Natsukio. Zdvihla som batoh nad hlavu. A hodila.
"Čo blázniš zase?!" vyletelo z Natsukia, keď mu batoh zasiahol hlavu.
"Len dúfam, že si pamätáš, čo som ti včera povedala," syčala som ticho. Dvojča mi nenávistný pohľad opätovalo.
"Fajn. Dnes sa hádať nebudem," zavrčal. Vzal si perinu a odišiel do obývačky.
"Toto snáď nebude mať koniec," zamumlala som si pre seba, keď zatvoril dvere.
S touto myšlienkou som sa pripravila na zajtra do školy. Od Lisy som si odpísala domáce úlohy, čo mi poposielala. Bolo pred desiatou, keď som skončila.
"Zase nám toho nahromadili," zavrčala som potichu.
Ešte sa mi však nechcelo ísť spať. Mohla hlava šla buchnúť. Zrazu ma zaujala myšlienka o pube, v ktorom by sme mali hrať. Schmatla som svoj laptop, ľahla si na posteľ s ním a začala vyhľadávať. Netrvalo mi to ani pár minút cez Google. Bola som prekvapená, keď som tam našla formulár na odoslanie. Bol pre kapely, ktoré ešte nikdy nehrali na javisku, alebo úplných nováčikov, ktorí boli neznámi.
"Prečo sme si len niečo takéto nevyhľadali?"
Existovali rôzne šance presadiť sa ako skupina.
"Na čo sme čakali? Byť lepší? To sa aj tak zlepšíme iba rokmi hrania," tieto slová, ktoré som vyslovila nahlas pre seba, mi vírili v hlave dovtedy, kým som nezaspala.
Dokonca sa mi snívalo o koncerte. Veľkom koncerte, kde hrala naša kapela, Lisa bola v zákulisí a spokojne sa usmievala. Javisko burácalo ováciami v rytme hudby. Ľudia spievali.
Uvidela som do zákulisia prichádzať Natsukia. Dohrali sme na pódiu a vrhla sa dozadu po ďalšie prípravy. Medzitým som sa hodila Natsukiovi okolo krku a moje pery sa priblížili k tým jeho...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama