close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Yokai academyMinikomixyDaily Challenge(ukončené)
Bez názvuWolf's ParfumTipy a Návody
Raz už mŕtva-Demá
(Ne)správna láska-Recenzie
Krátke poviedky--
---

_______________________________________________________________________________

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

(Ne)správna láska - Part 22

17. června 2018 v 20:25 | Alex |  (Ne)správna láska

A nastáva ďalšia časť (Ne)správnej lásky! ^^ Dávkujem to dosť po kúskoch, ale keďže mám teraz dostatok voľna, tak určite budem písať, čo najviac, aby ste mali neustále čerstvé časti (Ne)správnej lásky! Smějící se Tak pusťte sa do čítania!



Hlavná hviezda sa ukázala až o dve hodiny, čo sme tam my došli. Asi dobehol z brigády. Ryan s bicími stíchol a uprene pozeral na Ariana. Iba okrajovo som si to všimla popri debate so Samom.
"Hej, Arian. Tak som nad niečím premýšľal," zvolal na neho Ryan.
"Hm?"
"Chodíš ty vôbec ďalej na tú výšku? Nezdá sa mi, žeby si v poslednej dobe tam vôbec bol," poznamenal akoby iba tak mimochodom Ryan. Vtedy som prerušila konverzáciu so Samom, ktorého rovnako ako mňa, zaujal rozhovor. Nadvihla som udivene obočie. Spomenula som si, že vlastne Arian chodí na výšku. Teda mal by.
"Hej no. Skončil som," ten pokrčil plecami, akoby sa nič nedialo.
"Človeče! Ale no! Však to si mi ako nahajpovane hovoril, ako sa tam tešíš, a že je to škola ako stvorená pre teba!" posmešne zvolával a zaťahoval bubeník. Arian znova zareagoval iba myknutím pleca.
Podišla som zozadu ku Ryanovi a naklonila sa k nemu.
"Ty máš, čo hovoriť," šepla som tak, aby to počul iba on. Zabralo to. Dokonca vyzeral, že sa začervenal, ale rýchlo odvrátil odo mňa tvár.
Vrátila som sa na svoje miesto vedľa Sama, ktorý sa tváril, že ho to nezaujíma. Pozrela som na neho, on zachytil môj pohľad, ale odpoveďou mi bolo iba ľahké pokrčenie ramien.
Ryanov problém sme vyriešili vďaka Samovi, lenže aj Arian vyzeral, že ho niečo veľmi trápi. Vyzeral veľmi zamyslene, keď si preberal veci a vyhrabával gitaru z puzdra. Skoro sa až mračil. Hádam sa netrápi znova pre mňa a moju situáciu. I keď to by sedelo, ako vždy. Prebehlo mi hlavou ustarostene. Ale radšej som sa na nič nepýtala.
"Tak ideme skúšať?" otočil sa Arian k nám, keď si zapojil gitaru do komba. Vymenili sme si pohľady medzi Ryanom a Samom. Sam sa stihol medzitým presunúť za svoje klávesy.
"Čakali sme iba na teba," žmurkla som na speváka. Zatváril sa urazene.
"Prial by som ti, aby si sa namakala tak ako ja," namrzene mi odvrkol.
"Spokojne," odvetila som ľahostajne. Arianove obočie vyletelo až pod jeho ofinu.
"Och," to bolo všetko, na čo sa zmohol v tú chvíľu.
Zasiahol do toho Ryan, keď zabubnoval na bicie.
"Ideme skúšať! Či s tebou alebo bez teba! Hachi, ideme na to!" ani nepočkal a začal s rytmusom ďalšej pesničky, že som sa ledva chytila, ako som schmatla basu a za sedu na ňu začala hrať. Rovnako to bola príčina toho, že šiel dosť rýchlo.
Hneď na to sa pridali aj Sam s klávesami a Arian s gitarou a spevom.
Skúšali sme až do večera. Dokonca Lisa stihla prísť po tréningu za nami.
"To ste ešte neskončili?" veselo poznamenala, hneď ako vošla. Mala červené líca od cvičenia a nastávajúcich mrazov.
Sam pozrel na mobil a vyzeral vyľakane.
"Budem musieť ísť," oznámil a pozrel na Ryana. Ten to pochopil a nenápadne prikývol.
"Ja tiež padám," postavil sa spoza bicích a šiel si po veci, ktoré boli pri gauči.
"Takže končíme?" zarazene sa spýtal Arian.
"Vyzerá to tak, že áno," už som aj ja odkladala basgitaru do puzdra.
"Prekazila som vám to?" najviac zaskočená bola Lisa, ktorá stála ako socha vo dverách. Ryan sa usmial na ňu.
"Neboj sa. Nie je to tebou," upokojoval ju s úsmevom. "Iba si nám pripomenula, aký je čas a koľko toho ešte treba dorobiť dnes."
"Si si istý?" nadvihla Lisa obočie. Trochu tomu neverila. Prikročila som k nej zozadu a položila ruky na jej plecia.
"Úplne. Nemaj boja," pridala som sa ku upokojovaniu.
"No... tak dobre," bohužiaľ stále váhala, ale napokon sa pousmiala tiež. "Odprevadím ťa domov, Hachi?"
"Spokojne," radostne som na to prikývla.
Ako skupina sme sa rozlúčili desať minút na to, ako došla Lisa. Tá so mnou šla ku môjmu baráku. Arian sa mi rozhodol vyhýbať. Odišiel domov hneď, ako sme sa lúčili.
"Je všetko dobré?" spýtala sa ma Lisa cestou.
"No, chcela by som povedať, že áno, ale asi nie. Dokonca Ryan mal problémy, ale tie sme našťastie vyriešili hneď, ako prišiel Sam," povzdychla som si, ale hneď na to som sa usmiala.
"Och, a čože to?" vyzvedala ďalej. Potichu som sa zasmiala.
"Tajomstvo medzi nami troma," uškrnula som sa ešte viac, pričom do mňa štuchla Lisa.
"Nebuď taká," zasmiala sa tiež.
"Aká?" srandovala som s ňou.
"Ty vieš, aká. Tajnostkárska," spokojne mi oponovala s úsmevom.
"Ja? Kdeže!" pobavene som zatiahla.
Lisu to bavilo, tak ešte raz do mňa štuchla. Bola iba škoda, že sme rýchlo došli k môjmu vchodu.
"Keby niečo, tak volaj," pripomenula sa mi.
"Neboj, viem, že sa vždy môžem obrátiť na teba," usmiala som sa na ňu.
"Tak, ako povieš. Čau. Daj si pozor," žmurkla na mňa, kývla mi a otočila sa na cestu domov. Odkývala som jej a zvrtla sa ku vchodu. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Vykročila som domov.
Tentoraz v obývačke bolo zapálené svetlo a na gauči sedel Natsukio. Prezeral si zošity s poznámkami. Ignorovali sme sa navzájom, teda som vošla do izby, bez toho, aby som sa vôbec ozvala. Zhodila som veci v izbe, basu dala na svoje zvyčajne miesto, keď mi zrazu zaškvŕkalo. Až teraz som si uvedomila, že som veľmi hladná a dlho som nejedla.
Nechcela som ísť do kuchyne, lebo by som musela ísť cez obývačku, kde sa nachádzal ten, ktorého nepotrebujem ani vidieť. Lenže nemala som na výber. Vydral sa zo mňa podráždený povzdych a vydala sa do kuchyne, že to tam prehľadám.
Na moje prekvapenie tam bolo jedlo. Ešte k tomu navarené. A priamo pre mňa. Stál pri ňom lístoček v chladničke. Pre moju milovanú dcéru, Hachiko.
Zamračila som sa na ten lístok. Hoci som zrazu pocítila nechuť k tomu, bola som hladná, musela som jesť. Tak som to schmatla, papierik pokrčila a zahodila.
"Nechceš rovno vyhodiť aj to jedlo?" ironicky zatiahol Natsukio od predeľovacieho oblúka medzi kuchyňou a obývačkou.
"Keby nie som tak hladná, tak to možno aj spravím," odvrkla som a hodila tanier s jedlom do mikrovlnky, že si ho zohrejem.
"Normálne mám pocit, že si robot. Zatiaľ som ťa nevidel doma jesť," oprel sa chrbtom o stenu oblúka. Ja som si vyťukávala na ako dlho chcem zohriať jedlo. Až keď som to nastavila, som ho prepichla pohľadom.
"Som navyknutá jesť vždy inde, než dom. Nikdy tu nebývalo jedlo. Vôbec nehovorím o tom, žeby sa rozhodla ona variť," odfrkla som. Do toho skočilo pípanie mikrovlnky.
"Vážne?" nadvihol obočie prekvapene.
Sykla som, keď som sa dotkla horúceho taniera.
"Vážne."
"Celkom dobre varí," poznamenal sucho.
"Som iba hladná. Je mi jedno, ako varí," zobrala som príbor a šla do svojej izby.
Natsukio sa ma asi snažil nasledovať, ale nohou som mu zabuchla dvere pred nosom. Začula som zanadávanie, ale dvere sa neotvárali.
Posadila som sa za stôl s noťasom. Položila si jedlo k nemu a zhlboka si povzdychla. Zapla som počítač, hoci som nevedela, čo by som na ňom robila. Tak som len prežúvala jedlo a surfovala po nete. Musela som uznať, že to nechutilo tak zle, ako som od nej očakávala, keďže on skoro nikdy nevarila.
Večer okolo jedenástej som sa rozhodla, že pôjdem spať. Predsa len, aj zajtra je škola, niečo musím naspať. Ale nešlo mi to, ako som očakávala. Snažila som sa nájsť si dobrú polohu, tak som sa prehadzovala. Predpokladala som, že celkom dlho. Napokon som skončila na bruchu s tvárou zaborenou vo vankúši.
Začula som zabuchnutie dverí. Asi sa matka vrátila, pomyslela som si mrzuto. Ale nereagovala som inak. Ani som sa nepohla. Nemala som potrebu ju privítať, či poďakovať za jedlo.
Keď sa ozvalo skoro až dievčenské chichotanie, tak ma to už úplne odradilo od tej myšlienky. Zakryla som si hlavu aj druhým vankúšom, aby som nič nepočula cez tenké steny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama